Voľba a ťažké chvíle v živote

Voľba a ťažké chvíle v živote Voľba a ťažké chvíle v živote

Knihy nikdy nečítam plánovane, vždy si ma nejak vyberú. Názvom, obálkou alebo mi ich niekto osobne či na nete odporučí a čosi vo vnútri mi povie: „Pozri sa na to.“ Pred Vianocami ma oslovil názov autobiografickej knihy autorky Edith Éger, ktorá prežila koncentračný tábor v Osvienčime „Voľba“. Možno trochu aj preto, že idú voľby. Ale skôr som sa zamýšľala nad sebou a deťmi a rodinami, o ktoré sa v Plamienku staráme. Prežiť koncentračný tábor a vrátiť sa plne do života, prežiť stratu vlastného dieťaťa a vrátiť sa plne do života, prežiť akúkoľvek ťažkú stratu a vrátiť sa plne do života - to sú celoživotné výzvy pretavovať stratu v lásku, ktorá prináša nový život nám aj tým, ktorí sú okolo nás. Pre nás starších bolestné chvíle, ktoré nám ovplyvnili život až do konca, nie sú neznámou veličinou. A vám, ktorí takúto skúsenosť ešte nemáte, musím napísať, že skôr či neskôr život prinesie aj náročné chvíle. Uvažovať preto má zmysel...

Kniha sprostredkováva vnútornú cestu pani Edith temer celým jej životom. Podrobne sa zameriava aj na život po návrate z koncentračného tábora. Vojna síce v roku 1945 skončila, ale v dušiach ľudí, ktorí ju prežili, trvala dlho, možno až do  konca života. Na zvládanie ťažkých chvíľ neexistujú recepty ani šablóny. Nechajme sa inšpirovať tými, ktorí dokázali túto cestu prejsť a pretaviť život ohrozujúcu stratu opäť v naplnený a láskyplný život. Pani Edith Éger, dnes už viac ako 90 ročná terapeutka, pomáha v USA ľuďom, ktorí prežili v živote závažnú traumu.
 
Ťažké chvíle sú preto ťažké, pretože cítime, že nemáme na výber. Je to naozaj tak? A odpoveď pani Éger, ktorá ma inšpiruje, znie: Nie je. „Aby sme prežili extrémne situácie, musíme odstúpiť od svojich vlastných potrieb a oddať sa v prospech niekoho alebo niečoho mimo seba.“ Potvrdzujú to aj rodičia detí so závažnými nevyliečiteľnými chorobami, ktorí doma alebo v nemocnici dočasne extrémne obmedzia svoj vlastný komfort a svoje potreby v prospech komfortu a potrieb svojho dieťaťa.  Láska a sebapresah prinášajú silu a život v bolestných časoch utrpenia.
 
Aj v ťažkých chvíľach máme na výber. Môžeme vo vnútri voliť na čo zameriavame svoju pozornosť. Všímame si celý čas iba to, čo nemáme, čo nefunguje a čo strácame alebo dokážeme vnímať aj to, čo máme, dávame prípadne získavame? Frfleme a vidíme „chyby“ iných alebo sme vďační hoci za to málo, čo sa nám dostáva? Dokážeme vidieť obe časti životného pohára, jeho prázdnu aj plnú časť? Sila vidieť obe časti prichádza z láskyplného spojenia s tými, ktorí pri nás stoja ako aj zo spojenia so Životom, ktorý nás presahuje. Ťažkými chvíľami je preto fajn neprechádzať sám. Aj to je naša voľba. Môžeme si zvoliť, že budeme hľadať ľudí, ktorí budú kráčať s nami. Veríme, že existuje či nájdeme toho, kto o nás bude stáť? Veríme, že nám niekto pomôže? Odpoveď na tieto otázky je výsledkom našej voľby.  
 
Keď skončia ťažké chvíle navonok, zvyčajne nekončia vo vnútri. Aj pani Éger píše: „Vojna skončila, vojna trvá.“  Zvolíme si popieranie bolesti alebo sa rozhodneme riskovať, dôverovať a otvoriť naše vnútro? Necháme sa plne ovládnuť hnevom a rozhodneme sa pre pomstu alebo vykročíme na cestu odpustenia? Plne sa oddáme prázdnote a nezmyselnosti života alebo sa rozhodneme hľadať novú  perspektívu? Opäť môžeme voliť. Alebo aspoň môžeme hľadať blízkosť iných a otvoriť naše srdce s vierou, že spolu s nimi nájdeme vnútornú silu a priestor pre voľbu.

Ako píše pani Éger: „Kráčajme údolím tieňov po ceste za svetlom. Môžu nás zraniť, ale my rozhodujeme, či sa necháme zlomiť.“
 
MUDr. Mária  Jasenková
MUDr. Mária Jasenková 4.1.2020
© 2024 PLAMIENOK n.o. Všeobecné obchodné podmienky