V ťažkých chvíľach som sa učil milovať

V ťažkých chvíľach som sa učil milovať V ťažkých chvíľach som sa učil milovať

Kapucín Peter pôsobí v komunite kapucínov v Kremnických baniach. Sprevádza ľudí na ich vnútornej ceste k láske a Bohu. Už roky pomáha Plamienku a chodí na stretnutia smútiacich rodín po strate blízkeho. Snaží sa byť im tak blízko, ako potrebujú.
 
Všetci túžime po láske, blízkosti, pochopení a spolupatričnosti. Nikto z nás sa ale nevyhne aj utrpeniu a náročnejším životným obdobiam. Sú naplnené bolesťou a smútkom a sprevádza ich zvyčajne aj túžba po tom, čo nám práve chýba. Často si predstavujeme, aké by to bolo, ak by sme s naším blízkym boli. Aké by to bolo, ak by sme mali to, čo nemáme. Túžime po „ideálnej“ chvíli. Bolesť nie zriedka pramení z našich nenaplnených očakávaní.

„Ľudia si možno predstavujú krásne chvíle ideálne, takto to však nefunguje. Jednou z možností, ako sa na život pozrieť inak,  je uvedomiť si, čo je hodnotné na tej chvíli, ktorú práve prežívame,“ hovorí kapucín Peter v rozhovore s MUDr. Máriou Jasenkovou. „Môže nám pomôcť aj viera v Boha. Dáva nám nádej, že sa so svojimi milovanými ešte stretneme. Je to niečo, čo nás presahuje. Niekedy je v chvíľach smútku ťažké čerpať silu z viery v Boha, hneváme sa, táto predstava je ťaživá. Znamená to však zároveň, že máme s Bohom vzťah. Nehnevám sa na niekoho, kto neexistuje, ale na niekoho, o kom si myslím, že by mohol môj život ovplyvniť. Aj ja si pamätám na chvíle, keď všetko pre mňa strácalo zmysel, keď som sa na Boha hneval. Dnes som však vďačný za to ťažké v mojom živote, lebo práve cez tieto ťažké chvíle ma Boh učil milovať,“ hovorí kapucín Peter.

Jeho, ako sám hovorí, „ťažkých osem rokov“ stávkovania a hazardného hráčstva ho priviedlo až na skalu, kde chcel ukončiť svoj život. „Aj vtedy som sa ešte snažil s Bohom vyjednávať, aby ma nezatratil a nedokázal som napokon skočiť, lebo som nevedel, ako to so mnou dopadne. A pamätám si aj, ako som v Prahe kričal do čiernej oblohy Bohu, že neexistuje, lebo by nedopustil, aby som sa trápil. Boh bol so mnou veľmi trpezlivý a som mu naozaj vďačný, že mi umožnil poznať jeho lásku,“ rozpráva Peter.

Ľudí, ktorí trpia a hnevajú sa na Boha, podľa neho netreba poučovať, ani im dávať rady. „Pri takýchto ľuďoch mi dochádzajú slová. Skôr sa snažím ich objať, byť pri nich, vnímať ich bolesť a snažiť sa ich pochopiť.“ 

Peter vníma, že okolo nás je veľa utrpenia. „Zároveň je však okolo nás aj veľa nádhery, ktorú vtedy nemôžeme vnímať, lebo sme zameraní na to ťažké, čo prežívame. Každá bolesť je však dočasná, aj utrpenie. Tak to prežívam aj vo svätej omši: Ježiš dáva svoj život, ale nie ako nahnevaný muž, dáva ho z lásky. Bolesť sa premieňa na lásku tak, ako sa v svätej omši Ježišova piatková smrť premieňa na nedeľné ráno vzkriesenia a nádeje.“

Vypočujte si celý rozhovor s pátrom Petrom v podcaste na našej webovej stránke alebo na streamovacích platformách SpotifyPodbean a Apple podcasts.

Darujte nám prosím aj tento rok 2 percentá z daní, aby vážne, nevyliečitelne choré deti mohli byť doma so svojími blízkymi čo najdhlšie a mali sa čo najlepšie. ĎAKUJEME.


Mgr. Marcela  Fuknová
Mgr. Marcela Fuknová 28.3.2024