Smútok nás pozýva hlbšie do nášho vnútra, aj k pomoci iným

Smútok nás pozýva hlbšie do nášho vnútra, aj k pomoci iným Smútok nás pozýva hlbšie do nášho vnútra, aj k pomoci iným
Tento text je časťou eseje, ktorú napísala naša budúca dobrovoľníčka Mirka po skončení vzdelávacieho kurzu Plamienka s názvom Ako komunikovať s dospelými a deťmi v náročných situáciách. Mirka o smútení hovorí aj ako o príležitosti: o šanci byť súcitní k sebe, dozvedieť sa viac o našom prežívaní, prijať aj bolestnú súčasť nášho vnútra a spojiť sa ostatnými v pomoci a láske.

„Smútenie býva často volaním. Volaním po zmene. Volaním po vnútornej premene. Volaním po zbúraní obranných múrov. Múrov, ktoré nám bránili pohnúť sa vpred. V živote sa občas zasekneme. Žijeme na autopilota. Sme hluchí a slepí. Točíme sa v kruhu, a nevieme z neho vystúpiť. Máme zavreté srdce a život sa nám scvrkne do úzkej, rovnej štrbiny, ktorá nás dusí. Dni sú všedné a čiernobiele. Žijeme tak predvídateľne a neprekvapujúco. A už vôbec nesvietime. Sme vzdialení a oddelení od ostatných. Úplne odpojení. Vystrašení. Utekáme pred svojimi strachmi a bojíme sa žiť.

Smútenie môže byť signálom k vyčisteniu nášho vnútra. Môže nám pomôcť nájsť opäť správny smer. Môže byť pozvaním do nových diaľav. Pozvaním k pomoci iným ľuďom, ktorí potrebujú našu prítomnosť, našu pomoc, našu jedinečnú esenciu. Pretože ak počujeme volanie, vždy je na druhej strane niekto, kto volá. Kto to je ? Kto nás volá? Kto potrebuje naše talenty, dary a vhľady? Vždy je niekto, kto je v núdzi. Niekto, kto už dlho čaká, kým sa objavíme. Niekto, koho volanie je hlasnejšie ako náš strach. Stačí len počúvať. Naša intuícia nás povedie. Treba len urobiť prvý krok.

Smútok nás vždy niekam pozýva. Väčšinou tam, kde by sme najradšej neboli. Pozýva nás do podsvetia našej duše. Na miesto, kde môžeme vykopať všetky hlboko pochované časti svojho ja. Všetky tie časti, ktoré tak veľmi nechceme vidieť a ktorých sa obávame. Ak sa rozhodneme kopať, mnohé objavíme. Leží tam totiž to najhoršie, ale aj to najlepšie z nás. Niektoré naše časti nás môžu vydesiť. Netreba sa ich však báť. Patria k nám rovnako ako všetko ostatné. Hlboký súcit k sebe je na odpor tým najlepším liekom. Nie je predsa možné prijať len jednu časť z nás. Naozajstný posun v živote začína až prijatím všetkých našich častí. Temných aj svetlých. Nič nemá byť potlačené a nič zbytočne vyzdvihnuté. Život vždy pracuje v rovnovážnej harmónii.

Niekedy sa stratíme, aby sme sa mohli znovu nájsť. Niekedy najskôr umrieme, aby sme sa mohli znovu zrodiť. Niekedy trpíme, aby sme mohli byť opäť šťastní. A niekedy musíme niečo staré stratiť, aby sme mohli niečo nové nájsť.“


Mirkinu esej si môžete vypočuť aj v originálnom anglickom znení "Grieving is often calling for change".

Zaujali Vás Mirkine slová? Chceli by ste sa aj Vy stať dobrovoľníkom Plamienka a prijať “pozvanie niekam” do svojej duše, aby ste mohli neskôr pomáhať smútiacim rodinám a deťom?

Prihláste sa do nášho polročného vzdelávacieho kurzu s názvom Ako komunikovať s deťmi a dospelými v náročných situáciách. Stretávame sa vždy jednu sobotu v mesiaci, kurz je v anglickom jazyku a dozviete sa počas neho viac o sebe i o témach, ktoré sa z kníh naučiť nedajú.
facebook instagram youtube linkedin
© 2024 PLAMIENOK n.o. Všeobecné obchodné podmienky