Vitajte na stránkach PLAMIENOK n.o.
Viac života, menej bolesti

Prečo je ťažké počúvať

Prečo je ťažké počúvať Prečo je ťažké počúvať

Tento článok sme pre Vás pripravili ako súčasť projektu „Ako pomôcť smútiacemu priateľovi“.  Nechajte sa inšpirovať článkami  s originálnymi ilustráciami Daniely Olejníkovej, praktickými odporúčaniami našich terapeutov a rozhovormi v našich podcastoch

Skutočné počúvanie prináša porozumenie. Počúvame naozaj? Čo nám bráni počúvať lepšie?

Nositeľ Nobelovej ceny, dramatik George Bernard Shaw, úmyselne prišiel na party v Dubline neskoro, hoci bol hlavným hosťom. Napriek tomu ho hostiteľka privítala s úsmevom. Svoje meškanie ospravedlnil slovami: ,,Prepáčte madam, idem neskoro, pretože mi trvalo príliš dlho, kým som zabil svoju svokru.” Hostiteľka odpovedala: ,,Nevadí, pán Shaw. Prosím, poďte ďalej a dajte si drink. ”Touto anekdotou Shaw dokázal, ako málo ľudia počúvajú, a to aj v prípade, že povieme niečo poburujúce.

Je užitočné uvedomiť si, prečo pri rozhovore so smútiacim priateľom prestávame počúvať.

Trápime sa vlastnými problémami.
Ak prechádzame náročným obdobím, je normálne, že naša myseľ sa nemôže plne koncentrovať na počúvanie druhých. Ak je to aj váš prípad, skráťte návštevu priateľa a pokúste sa dať bokom svoje vlastné obavy. Venujte plnú pozornosť tomu, čo sa deje práve teraz.

Spomienky na naše vlastné straty.
Rozhovor so smútiacim priateľom často prináša aj spomienky na naše vlastné straty, hoci od nich už možno prešli roky. Ak máme problém vyrovnať sa s vlastnými stratami a máme mnoho nevyriešených vlastných záležitostí, nebudeme schopní správne načúvať.

Je to bolestivé.
Vidieť priateľa trpieť je vždy bolestivé. Vyhnúť sa nepríjemným emóciám je v tejto situácii prirodzené. Často zmeníme tému a skúšame utiecť z tejto situácie. Pozývame vás k objaveniu vlastnej schopnosti zdieľať bolesť. Pri načúvaní vášmu priateľovi tak vyjadríte súcit a on  sa bude cítiť viac pochopený a menej osamelý.

Sme netrpezliví alebo nedokážeme udržať pozornosť dlhší čas.
Keď niekto smúti, jeho nálada sa často mení. Z času na čas môže byť otravný, nahnevaný či netolerantný. Keď počúvame stále ten istý príbeh, ľahko sa stane, že sme netrpezliví a nesústredení. Prestaneme počúvať. Ak v sebe rozoznáte tieto pocity, urobte si pauzu a zhlboka sa nadýchnite. Keď sa vrátite, možno budete schopní pozornejšie načúvať. Budete menej netrpezliví, ak budete mať na pamäti, že opakovanie príbehu, hnev aj neschopnosť sa prispôsobiť sú súčasťou procesu smútenia. Niet pochýb o tom, že je pre vášho priateľa prínosné mať vás po boku a hovoriť s vami.

Sústredíme sa na hľadanie riešenia a dávanie rád.
Záleží nám viac na činoch a výsledkoch než na počúvaní. Máme pocit, že naozaj nepomáhame ak niečo neurobíme, zabúdajúc na to, že aj počúvanie je niečím, čo urobiť môžeme. Keď nepochopíme význam počúvania, ponúkame príliš skoro rady v snahe urýchliť proces smútenia. V zármutku však neexistujú nijaké skratky. Ak náš priateľ smúti, potrebuje priestor a nepomôže mu, ak ho bombardujeme riešeniami a radami. V rozhovore so svojím smútiacim priateľom sa vyhnite odporúčaniam, čo robiť alebo nerobiť, neponúkajte dlhodobé plány.

V tichu sa necítime dobre.
Ticho býva často pre mnohých z nás ťaživé. Všetci to poznáme. Keď počas spoločenskej udalosti ľudia zostanú na moment ticho, máme tendenciu niečo povedať. Ignorujeme, že ticho môže byť terapeutické a pri počúvaní je absolútne nevyhnutné. Počas rozhovoru so smútiacim priateľom nájdite vhodné miesto bez televízie, telefónu, hlasnej hudby a podobne. Momenty ticha môžu spojiť ľudí a spraviť vašu návštevu hodnotnejšou.

Ak je článok pre Vás inšpiratívny, ZDIEĽAJTE ho prosím na sociálnych sieťach. Možno tak pomôžete práve Vy tomu, kto takúto pomoc hľadá a potrebuje. Ďakujeme.

Iván Gómez  García
Iván Gómez García 17.3.2020
Kategórie