Po strate synčeka mi Plamienok pomohol nájsť silu žiť

Po strate synčeka mi Plamienok pomohol nájsť silu žiť Po strate synčeka mi Plamienok pomohol nájsť silu žiť

Andrejka(39) spolu s manželom stratili synčeka Marka už dva dni po pôrode. O bábätko sa dlho snažili, tehotenstvo sa však skomplikovalo a jej chlapček sa narodil predčasne. Andrejka chodila rok a pol na individuálne terapeutické stretnutia v Centre smútkovej terapie Plamienka. Rozhodla sa podeliť sa o svoj príbeh aj preto, aby pomohla iným ženám, ktoré stratili dieťa krátko po pôrode.

Andrejka musela po strate synčeka zvládať prvotné pocity bezmocnosti, hnevu, viny i závisti. Rozhodne je dôležité nenechať na seba tlačiť okolím, že už je čas hodiť "to" za hlavu alebo akokoľvek potláčať emócie. Treba konať tak ako to cítime. Vysmútiť, vyhnevať a vyžialiť sa, prípadne sa vykričať (u nás na kolotočoch či do vankúša). Priznať si, ak nás žiaľ pohlcuje a situácia je nezvládnuteľná vlastnými silami a požiadať o pomoc. Je to v poriadku. Aj rozplakať sa v obchode, keď vidíme niečie bábo, kým my sme o svoje prišli alebo sa usmiať napriek trápeniu. Nie sme samy, len o tom nevieme, lebo sa o tom bežne nehovorí,“ hovorí Andrejka. Do Plamienka napísala mail už krátko po návrate z pôrodnice.

Našťastie je možné dostať sa k pomoci, hoci si ju treba vypýtať, spraviť prvý krok. Osloviť napríklad Plamienok. A potom ísť po hranicu bolesti a postupne prejsť cez ňu. Bohužiaľ skratka neexistuje, ale psychológ je v tej situácii sprievodca, ktorý načúva a nehodnotí, nedáva limity. Otvára možnosti a pomáha hľadať nápomocné zdroje. Pomáha prejsť fázami smútenia a všetkými emóciami s tým spojenými. Je to obrovská pomoc, na nezaplatenie. Človek sa časom zrazu vie zorientovať, začne sa sústrediť na svoje možnosti a to, čo má namiesto toho, aby vnímal len prekážky a trápil sa tým, čo nemá. Zrazu to nie je ako vo filme, kde svet ide ďalej a ľudia sú v pohybe, kým my strnulo a bezmocne stojíme uprostred,“ opisuje pocity, ktoré sa jej aj vďaka pomoci Plamienka podarilo zvládnuť.

Dopriala som si čas, ktorý som potrebovala

„Na prvé stretnutie som si trúfla prísť  až po dvoch mesiacoch.  Priznám sa, že si ho vôbec nepamätám. A na druhom som sa tiež len „zúčastnila“ a odpovedala na otázky. Bolo veľmi ťažké pomenovávať veci, hovoriť o tom, čo sa stalo. Na prvých stretnutiach bol som mnou manžel a komunikoval najmä on. Potom sme mali stretnutia už každý sám. Tam sa  mi podarilo sa postupne začať otvárať a hovoriť svoj príbeh,“ spomína Andrejka. „Pani psychologička ma nabádala, aby som to so sebou nevzdávala, že moje pocity po strate nášho synčeka sú normálne. Aj hnev, aj závisť, aj to, že som plakala, kade som chodila. Aj to, že som odmietala pomoc a nechcela hovoriť ani s najbližšími. Cítila som sa stratená.  Nevedela som, kto som, kde je moje miesto. Bola som tehotná, už nie som. Bola som matka, už nie som.  Musela som opäť prijať seba samú, a to bolo náročné. Keď som to však chcela urýchliť, zistila som, že skratka v smútení bola tá najdlhšia cesta. Netreba sa vzdávať a netreba si dávať limity,“ tvrdí dnes. Spomína si napríklad, že sama sebe určila, že sa musí vrátiť po skončení materskej do práce. „Bola som však z toho zúfalá a bolo to pre mňa nepredstaviteľné. Len preto, že som na seba sama tlačila, nikto sa neozýval a nikto ma nenaháňal. Potom som si však dopriala čas, ktorý som potrebovala  a tak, ako bolo predtým nemysliteľné vrátiť sa do práce, zrazu bolo nemysliteľné neurobiť to,“ hovorí Andrejka. 

Hovorí, že sa jej aj vďaka podpore Plamienka postupne darilo otvoriť sa priateľom. „Strata dieťaťa je tabuizovaná téma. Vnímala som tie pohľady, viseli nad nami spočiatku otázniky. Vďaka práci na sebe  som však začala vnímať, že nemusím nikomu nič vysvetľovať, ale zároveň môžem, ak potrebujem. Kolegovia ma síce predtým videli aj tehotnú, ale po návrate boli voči mne veľmi vnímaví. Zvládla som dokonca aj rehabilitačný pobyt, kde som sa stretla s cudzími ľuďmi a dokonca som im dokázala povedať svoj príbeh. 

Andrejka dnes tvrdí, že je veľmi vďačná za pomoc Plamienka. „Podarilo sa mi prijať situáciu a seba, aká som po tejto udalosti. Dokázala som obnoviť niektoré zdroje a  nájsť aj nové. Minimalizovať pocity viny, hnevu a podobne. Celkovo som zvládla vrátiť sa do života a zachovať si zdravie, manželstvo, skutočné priateľstvá, rodinu, prácu, kde som prišla na iné myšlienky a bola som užitočná, aj toto pomohlo. Nebolo to ľahké, ale s podporou Plamienka a okolia som to zvládla. Opäť mám v živote miesto, aktuálne ako mama anjelika.“

Plamienok ponúka rodičom detí, ktoré stratili blízkeho, bezplatné konzultácie s psychológom ako aj individuálne a skupinové terapie pre deti aj dospelých. Môžu sa na nás obrátiť kedykoľvek, krátko po úmrtí, ale aj neskôr. Počas konzultácie spolu hľadáme ako dieťaťu pomôcť doma aj v škole. Rozprávame sa spolu aj o tom, čo si všímať, aby sme včas zachytili, že dieťa potrebuje odbornú pomoc psychológa.

Darujte nám prosím aj tento rok 2 percentá z daní, by vážne, nevyliečitelne choré deti mohli byť doma so svojími blízkymi čo najdhlšie a mali sa čo najlepšie. ĎAKUJEME.

Mgr. Marcela  Fuknová
Mgr. Marcela Fuknová 16.2.2024