Po strate blízkeho sa potrebujeme otvoriť smútku aj radosti, pohodliu aj nepohodliu

Smútok bolí. Vnútorná bolesť po strate blízkeho nás vyčerpáva a zaťažuje. Je prirodzené, že mnohí hľadáme spôsoby, ako ju utíšiť či zmierniť, ako sa smútku vyhnúť. Nechceme sa vystavovať situáciám, ktoré našu bolesť zosilňujú. Nechceme rozprávať a premýšľať o tom, čo sa stalo. Niekedy sa však uchyľujeme k opaku. V bolesti dlhodobo zostávame, neustále si pripomíname, čo sa stalo a bránime sa, aby nám bolo lepšie. Umením života je hľadanie rovnováhy a otvorenosť voči radosti aj smútku. Po strate blízkej osoby potrebujeme nájsť odvahu a vnútornú silu otvoriť sa tomu, čo život ponúka - bolesti aj radosti. Ako? Univerzálny recept neexistuje. Zamyslime sa spolu a inšpirujme sa navzájom.

Jana stratila manžela pred necelým rokom. O svojom mužovi a o tom, čo spolu prežili v posledných mesiacoch, s nikým nehovorí. Schovala všetky manželove fotky a nedotýka sa jeho vecí v skrini. Od pohrebu sa ani raz nestretla s jeho rodinou a priateľmi, hoci predtým sa stretávali pravidelne, a na ich telefonáty nereaguje. Snaží sa fungovať, „akoby sa nič nestalo“. Odmieta sa však zoznamovať s novými ľuďmi, tvrdí, že sa nevládze s nikým baviť. Neplače, no ani sa neusmieva. Hoci sa dôsledne chráni pred bolestivými spomienkami, má pocit, že ani s pribúdajúcim časom

sa necíti ani o trochu lepšie ako po manželovej smrti...

Pohodlie potrebujeme, aby sme prežili. Pohoda nám do života prináša pocit istoty a stability. Aby sme po narodení mohli žiť, potrebujeme blízkosť a starostlivosť mamy, ktorá sa stará o náš komfort. Aj v dospelosti pohodlie potrebujeme, aby sme si oddýchli a načerpali novú energiu na zvládanie náročnejších chvíľ.

Po strate blízkej osoby mnohí potrebujeme fungovať „ako pred stratou“. Potrebujeme regulovať vnútorné prežívanie bolesti, inak by sme sa zrútili. Potrebujeme sa chrániť. Dôležité je ale uvedomiť si, že bolesti sa dlhodobo nevyhneme. Preto sa pani Jana, po týždňoch, či mesiacoch fungovania „akoby sa nič nestalo“, necíti dobre. Stojí pred ňou výzva postupne bolesť začať vnímať a odvážiť sa plakať, hľadať ľudí, u ktorých nachádza podporu a dokážu byť s ňou, keď je jej ťažko.

Katarína pred rokom stratila manžela Juraja pri autonehode. Nemá energiu vrátiť sa do práce, s podporou rodiny sa stará o 8-ročnú Aničku a 10-ročného Juraja, ktorí chodia do školy. Doobedia je sama doma a často plače. Svojím najbližším hovorí, že Juraj jej chýba a život bez neho si nevie predstaviť. Každý deň chodí na cintorín. Všetky jeho veci necháva tak, ako boli v deň, keď odišiel z domu na služobnú cestu. Nechce nič vyhodiť, ani schovať. Keď ju kamarátka pozve na prechádzku, vždy odmietne a spomína, ako spolu chodili na prechádzky s Jurajom. Pribrala 10kg, v noci nemôže spávať a chutí jej sladké. Neverí, že jej raz bude lepšie.

Bolesť a smútok nás môžu zničiť, ak v nich zostávame príliš dlho. Časom sa objavia nové, či zhoršia staré, zdravotné problémy – bolesti chrbta, poruchy spánku, alergie, vysoký krvný tlak, nádorové choroby. Sme takí vyčerpaní, že nemáme vnútornú silu zvládnuť bolesť duše a upadáme do hlbokého dlhodobého smútku či depresie. Chátrame duševne aj psychicky. V tejto fáze zvyčajne nemáme silu na vnútornú zmenu k lepšiemu a potrebujeme odbornú pomoc lekárov, psychológa či psychiatra.

Cesta, aj životný príbeh každého z nás, je jedinečná. Môžeme ju ovplyvniť, ale nemáme ju pod kontrolou. Pomôže nám, ak si uvedomíme, že komfort a príjemné zážitky, stretávanie sa s ľuďmi, nám po strate blízkeho pomáhajú smútiť a milovať. Po strate blízkeho sa potrebujeme časom otvoriť aj pohodliu, radosti a novým zážitkom. Sú prejavom lásky k sebe samému, aj k tomu, koho sme stratili.

AKO ŽIŤ A SMÚTIŤ PO STRATE BLÍZKEJ OSOBY?

Univerzálny recept neexistuje. Možno pomôže uvedomiť si, že sa potrebujeme otvoriť bolesti, aj radosti, pohodliu aj nepohodliu. Možno niekedy pomôže odvaha na zmenu a prijatie pomoci.

Plamienok ponúka rodičom detí, ktoré stratili blízkeho, bezplatné konzultácie s psychológom ako aj individuálne a skupinové terapie pre deti aj dospelých. Môžu sa na nás obrátiť kedykoľvek, krátko po úmrtí, ale aj neskôr. Počas konzultácie spolu hľadáme ako dieťaťu pomôcť doma aj v škole. Rozprávame sa spolu aj o tom, čo si všímať, aby sme včas zachytili, že dieťa potrebuje odbornú pomoc psychológa.

Darujte nám, prosím, 2 percentá z daní, aby aj vďaka bezplatnej pomoci lekárov a psychoterapeutov z Plamienka mohol byť život ťažko chorých detí, ale aj tých, ktoré stratili blízkeho, radostnejší.

Mgr. Marcela Fuknová 27.1.2024

Kategórie

Po strate blízkeho sa potrebujeme otvoriť smútku aj radosti, pohodliu aj nepohodliu

Prihlásiť na odber newslettra