Oddych v lete po strate blízkej osoby je potrebný. Nemusíme ho nazývať dovolenkou.

Oddych v lete po strate blízkej osoby je potrebný. Nemusíme ho nazývať dovolenkou. Oddych v lete po strate blízkej osoby je potrebný. Nemusíme ho nazývať dovolenkou.

Ide leto a mnohých z nás čaká dovolenka. Uvoľnená atmosféra, ktorá nás obklopuje, môže po strate blízkej osoby prinášať úzkosť, odpor, nepohodu a zintenzívňovať vnímanie smútku a samoty.

Po strate blízkej osoby nám v lete nie zriedka býva ťažko. „Nemám na oddych chuť ani náladu. Nechcem oddychovať. Neviem oddychovať. Môj najbližší musel z tohto sveta odísť a ja si mám teraz užívať? Musím pracovať, kto sa postará o domácnosť, rodinu?“
Oddych je po strate blízkeho nevyhnutný. Záťaž, ktorou prechádzame, je jedna z najväčších v živote. Ak sa oddychu po strate blízkej osoby dlhodobo bránime, ničíme sa. Ničíme nielen seba, ničíme aj vzťahy s najbližšími, s deťmi, s blízkou či vzdialenou rodinou, s priateľmi. Ničíme aj vzťah s tým, koho sme stratili. Pretože únava a vyčerpanie znižujú našu schopnosť milovať.

Ako oddychovať po strate blízkej osoby?
Univerzálny návod, ako oddychovať, neexistuje. Najhlbšie oblasti života sa často spájajú s paradoxom a tajomstvom. Niekedy oddychujeme, hoci sme aktívni. Niekedy ležíme, ale neoddychujeme. Niekedy sa snažíme odpojiť sa od bolesti, a je nám ešte ťažšie, niekedy nechceme oddychovať a nebránime sa slzám, ktoré nakoniec prinesú úľavu a oddych. Niekedy oddych „príde sám“, ak sa mu nebránime, inokedy musíme premýšľať a zorganizovať si čas, aby sme si oddýchli.

Oddych po strate blízkeho neznamená „užívať si“. Neznamená „mať sa dobre a necítiť bolesť“. Je to cesta do vnútra a potom von. Je to cesta k zmene, je to hľadanie rovnováhy. Urobiť v lete hoci malú zmenu, ktorá mi môže priniesť väčšiu rovnováhu, znamená oddychovať. Prijmime tento oddych ako víziu, ako smer, ktorým sa chceme vydať.

Ako a kde nájsť to, čo mi pomôže oddýchnuť si?
Otvorme sa vnútorne a spýtajme sa sami seba, čo nás posunie smerom k väčšej rovnováhe. Vnútorný hlas nám často napovie. Niekedy pomôže rozhovor o oddychu s človekom, ktorý je nám blízky a cítime, že dokáže naše potreby vnímať. Hlavným kľúčom k oddychu je rozhodnutie, že chcem urobiť zmenu a byť otvorený/á k radosti aj k bolesti, ktorú táto zmena môže priniesť.

Vnímajme naše telo a jeho únavu, vyčerpanie. Možno potrebuje viac spánku, možno viac pohybu, možno dotyk a pohladenie počas masáže či kúpeľa, možno objatie niekoho blízkeho. Možno je to pravidelná a hodnotná strava, ktorú pre nás niekto pripraví.
Vnímajme naše vnútro a mieru našej únavy a vyčerpania. Kedy si najviac vnútorne oddýchnem? Pomôže mi zmena miesta a režimu? Pomôžu mi výlety do prírody a/alebo pobyt mimo domu? Potrebujem viac samoty a priestoru pre seba, pretože sa stále o niekoho starám? Alebo naopak, potrebujem byť s ľuďmi, v ktorých prítomnosti sa cítim dobre, prijatý/a? Potrebujem „nič nerobiť“, dopriať si viac kľudu, alebo mi pomôže činnosť, pri ktorej si oddýchnem? Ktorá je to?

Rozhodujúca je najmä kvalita a pravidelnosť oddychu. Smútok chodí vo vlnách, prispôsobme im aj náš oddych a starostlivosť o seba samého. Rozhodujúca je naša vnútorná túžba po rovnováhe, trpezlivosť a otvorenosť k radosti aj bolesti. Naši blízki, ktorých sme stratili, budú radi.

Vykročme smerom k oddychu počas tohto leta...
MUDr. Mária  Jasenková
MUDr. Mária Jasenková 5.7.2024
facebook instagram youtube linkedin
© 2024 PLAMIENOK n.o. Všeobecné obchodné podmienky