Jonáško prežil Vianoce s celou rodinou, odišiel s uspávankou v maminom náručí
Veronika po zistení tehotenstva odišla do Francúzska, odkiaľ pochádza jej manžel. „Moja mamina bola pre mňa okrem manžela najbližší človek. Najviac som ju ľúbila a dôverovala som jej. Mala 59 rokov a zomrela v priebehu štyroch mesiacov od zistenia diagnózy. Znášala som to veľmi ťažko a ani som si neuvedomila, že čakám dieťa. Bola som už v ôsmom týždni, keď som to zistila. Prvé tehotenstvo som mala komplikované a druhé ma zaskočilo. Bolo mi veľmi smutno, lebo moja maminka by určite bola šťastná. Neriešila som ani tehotenské vyšetrenia, šla som na ne až po návrate z Francúzska,” hovorí Veronika.
Gynekológ však bol znepokojený. „Jonáško mal nevyvinutú nosnú kostičku a skrížené prstíky. Môj lekár ma poslal na amniocentézu, predpokladal Edwardsov syndróm. Nezľakla som sa, pretože aj v prvom tehotenstve predpokladali viacero diagnóz a dopadlo to dobre. Okamžite som mu povedala, že na prerušenie tehotenstva nepôjdem a on mi povedal, že moje rozhodnutie samozrejme rešpektuje,” rozpráva Veronika.
Napokon s amniocentézou súhlasila, aby boli lekári na narodenie jej syna pripravení. „Mala som strašný strach ísť do nemocnice, kde operovali moju mamu. Napokon som to však zvládla. Hneď po amniocentéze mi volali a diagnózu mi potvrdili,” hovorí.
O Plamienku sa dozvedela od svojej sestry, ktorá študuje psychológiu. „Ukázala mi článok o Edwardsovom syndróme. Bol tam kontakt na Plamienok s ponukou konzultácií pre rodičov, ktorí čakajú dieťa s vážnym genetickým syndrómom. Napísala som mail, veľmi rýchlo mi odpovedali. Na stretnutie do Plamienka sme išli spolu s manželom. Vedela som, že on má pochybnosti, vo Francúzsku sa tieto situácie riešia prerušením tehotenstva. Pani doktorka Jasenková mu však povedala, že počas rokov jej práce nikto koho stretla, spätne neľutoval rozhodnutie priviesť bábätko na svet. Manžel plakal. Myslím, že vtedy to prijal. Ja som už bola rozhodnutá, že s Jonáškom to bude iné ako s mojou mamou. Že nezomrie sám niekde v nemocnici, ale rozlúčime sa s ním doma a pokoji. A tak to aj bolo,” usmieva sa Veronika.
Jonáškov príchod domov sa skomplikoval, že obaja jeho rodičia dostali kovid. „Mala som strach, že sa domov vôbec nedostaneme a Jonáško zomrie v nemocnici sám. Že sa stane, čoho som sa bála. Museli sme čakať ešte týždeň. Jonáško však vydržal.”
Jej sestra dokonca spolu s Joachimom zmajstrovala papierové koruny. „Na Troch kráľov sme ich dali chlapcom na hlavy a Jonáško s Joachimkom a manželom boli ako Traja králi,” usmieva sa Veronika pri spomienke. Hoci to spočiatku vyzeralo, že jej svokrovci z Francúzska neprídu, napokon dorazili aj oni. “V pondelok sa Jonáškov stav zhoršil, sadli teda do auta a v utorok ráno dorazili. Celý posledný deň boli s ním. Keď Jonáško v stredu doobeda odchádzal, boli sme pri ňom všetci. Držala som ho v náručí a púšťala som mu uspávanku, ktorú počúval stále. Potichučky pri nej odišiel,” hovorí Veronika.
.jpg)
Nezisková organizácia Plamienok od roku 2002 bezplatne poskytuje nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť doma v okruhu 2 hodín jazdy od Bratislavy.
Od roku 2011 v Centre smútkovej terapie v Bratislave na Zadunajskej 6/A terapeuti Plamienka bezplatne poskytujú psychologickú, terapeutickú a poradenskú pomoc smútiacim deťom a ich blízkym ako aj dospelým po strate dieťaťa. Konzultácie s odborníkmi sú jednou z foriem našej bezplatnej pomoci nevyliečiteľne chorým i smútiacim deťom. Plamienok ponúka konzultácie s lekárom rodičom detí s nevyliečiteľnou diagnózou a tiež rodičom, ktorí takéto dieťatko čakajú. Rodičia detí, ktoré stratili rodiča alebo súrodenca, môžu bezplatne využiť konzultácie so psychológom, ktoré im pomôžu vyriešiť konkrétny problém či situáciu súvisiacu so správaním a prežívaním dieťaťa. Tieto bezplatné konzultácie sú určené aj pre učiteľov detí po strate blízkeho. Plamienok sa tiež od roku 2003 venuje vzdelávaniu študentov, odborníkov a laickej verejnosti, aby sa kvalita detskej paliatívnej starostlivosti na Slovensku zlepšovala.
Plamienok sa už 20 rokov bezplatne stará o nevyliečiteľne choré deti a smútiace rodiny. Takmer každý deň počas minulého roku vyrážali naši lekári, zdravotné sestry, psychológovia a sociálni pracovníci za 36-timi ťažko, nevyliečiteľne chorými deťmi a ich rodinami. Absolvovali sme 410 návštev a najazdili neuveriteľných 61 336 kilometrov. Hoci väčšinu roku trávime na cestách, neprekáža nám to. Vďaka tomu, že my sme na cestách, naše deti môžu byť doma s rodičmi a súrodencami, nie v nemocnici.
Prihlásiť na odber newslettra
Prihláste sa na odber newslettra a nič vám neutečie zo života v Plamienku. Zadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami .
