Ako sme sa s Jurkom rozprávali o smrti

Môj synovec Jurko má 8 rokov. Moja sestra Ivka sa mi nedávno zdôverila, že Jurko už  viac ako rok nemôže dobre spať, pretože sa bojí smrti. Má strach, že zomrie on, alebo jeho mamina, moja sestra Ivka. Ivka jeho obavy zaháňala tým, že ho presviedčala, že sa to nemôže stať. Že on nemôže zomrieť, a ona tiež nezomrie. Ale Jurko je vnímavý, citlivý chlapec a všimol si, že ľudia okolo zomierajú. Sestra sa mi zdôverila, čo  s Jurkom prežíva. Povedala tiež, že ani po roku ho nedokázala presvedčiť, že nezomrie on, ani jeho rodičia. Jurko sa k tejto téme často vracal, mal strach až paniku a nemohol dobre spávať.

Nikdy by som sa neodvážila niekomu radiť, keďže nemám s touto témou skúsenosti. V Plamienku som sa naučila, že klamstvo nepomáha. Jurkovi som preto povedala:
“Juri, v živote je to tak, že každý raz zomrie a jeho rodičia tiež. Tak je to so mnou a tak to bude raz aj s Tebou. Ale myslím si a nečakám, že sa to stane skoro.  Nikto z našej rodiny nie je chorý ani v žiadnom nebezpečenstve, všetci s najväčšou pravdepodobnosťou budeme žiť dlhý život. Smrť je prirodzenou súčasťou života, ale zvyčajne prichádza, keď je niekto oveľa, oveľa starší. Musíme žiť plnohodnotný, zmysluplný  život, kým môžeme a keďže nepoznáme svoj posledný deň, nemôžeme náš plnohodnotný a zmysluplný život odkladať na neskôr. Musíme si vážiť každý deň, ktorý žijeme, a vážiť si každý okamih. A pomáhať si navzájom.” 

Dieťa môže pri rozhovore o živote a smrti klásť množstvo otázok. Môže mať pochybnosti, pýtať sa na budúcnosť. Ak mu na všetko odpovieme pravdivo a ubezpečíme ho, že stojíme pri ňom a má všetku našu lásku a podporu, obavy sa zvyčajne zmiernia a dieťa sa viac zameria na to, čo ho v živote teší. Verte alebo nie, ale Jurkovi to pomohlo. 

“Podľa mňa ocenil, že konečne počul pravdu. Jeho panické stavy, strach a obavy, sa už neprejavili.”, povedala Paulína na vzdelávacom kurze v Plamienku. “Pochopil, že zomrieme, ale nie teraz, jedného dňa, ako starí ľudia. Dokonca dokázal potom bez strachu hovoriť o smrti. Sú situácie, keď nám to v rodine príde aj vtipné. Na druhý deň sa opýtal mojej mamy: "Babka, mohol by som zdediť tvoj šijací stroj, keď zomrieš?" „Samozrejme, môžeš. Si prvý, kto o to požiadal. Môže byť tvoj." povedala  moja mama. Uvedomovala som si, že hovoril o smrti mojej matky, ale všetci sme sa museli smiať spolu s babičkou. Bolo to milé a nikto sa necítil urazený.” 

 

Ak si chcete prečítať viac informácií o tom, ako s deťmi hovoriť o smrti, prečítajte si náš článok, ktorý napísala MUDr. Mária Jasenková.