Ako sa smútok detí prejavuje v škole

Začiatok školského roka a návrat do pravidelného režimu býva pre mnohé deti náročný. Končí sa oddych a voľnosť prázdnin a prichádza skoré ranné vstávanie, sústredenie počas hodín aj zvládanie domácich úloh a povinností. Pre deti, ktoré stratili blízkeho môže byť začiatok školského roka pripomenutím straty, cítia a uvedomujú si, že tento začiatok je doma aj v škole iný -  chýba im ten, koho milovali a milujú.

Ako im pomôcť? Nie veľkými slovami, ale drobnými gestami: tichým vypočutím, trpezlivým vysvetlením učiva, spoločnou chvíľou na chodbe či v triede. Deti potrebujú cítiť, že smútiť v škole je dovolené, a že ich smútok nie je prekážkou priateľstva ani učenia.

Niektoré deti stíchnu, prestanú sa zapájať do rozhovorov, nehlásia sa, akoby sa stiahli do seba. Iné naopak pôsobia nepokojne – vyrušujú, nevedia obsedieť, rýchlo sa rozplačú alebo nahnevajú. Ani jedno, ani druhé nie je „zlé správanie“. Je to spôsob, akým dieťa zvláda bolesť, ktorú ešte nevie pomenovať ani kontrolovať.

Úlohou učiteľa nie je smútok vyriešiť, ale vytvoriť priestor, kde je dieťa prijaté také, aké práve je. Ticho aj nepokoj sú jazykom bolesti – ak im porozumieme a nereagujeme prísnym odsúdením, dieťa cíti, že v škole môže byť v bezpečí. Zároveň je však dôležité, aby aj smútiace dieťa cítilo hranice a vedelo, že pravidlá platia pre všetkých. Láskavo nastavené hranice mu dávajú pocit istoty a pomáhajú mu zorientovať sa v tom, čo je v škole stále rovnaké a pevné.

Sústrediť sa na matematiku či diktát je pre smútiace dieťa často veľmi ťažké. Myšlienky mu utekajú k stratenej osobe, únava či nočné budenie oslabujú pozornosť. Známky môžu ísť na čas nadol – neznamená to, že sa dieťa nesnaží, ale že jeho energia je momentálne inde.

Učiteľ môže pomôcť tým, že bude mať s dieťaťom trpezlivosť a nebude hodnotiť len podľa výkonu. Užitočné je ponúknuť mu viac času na písomky, opýtať sa, či potrebuje prestávku, alebo mu vysvetliť učivo individuálne. Dieťa tak cíti, že jeho námaha je videná a že škola je miestom, kde smie dočasne zvládať veci pomalším tempom.

Deti si smútok nosia so sebou a v škole sa môže objaviť nečakane – pri slohu o rodine, pri téme prázdniny či pri výrobe darčeka ku Dňu matiek. Vtedy sa spomienka ozve a dieťa môže byť smutné, zlostné alebo položí ťažké otázky: „Prečo mama zomrela?“ ‚Môže sa to stať aj mne?“ Učiteľ nemusí vždy poznať odpoveď. Ak dieťa položí priamu otázku, učiteľ môže odpovedať jednoducho a pravdivo: „Tvoja mama bola vážne chorá a lekári už jej chorobu nevedeli vyliečiť. Dnes sme zdraví – ty aj ja – a nemusíme sa báť.“ Takáto krátka odpoveď dieťaťu dáva pocit istoty a zároveň neobchádza realitu.

Niektoré deti sa môžu cítiť odlišné od ostatných, akoby do triedy už celkom nepatrili. Môžu byť citlivejšie na poznámky, rýchlejšie sa urazia, alebo sa uzavrú pred kamarátmi. Iné zas vyhľadávajú spoločnosť a potrebujú cítiť, že niekam patria.

Učiteľ môže pomôcť tým, že podporí prirodzené zapájanie dieťaťa do kolektívu – bez nátlaku, ale s citlivosťou. Krátke povzbudenie, pridelenie úlohy v skupine či ocenenie jeho snahy mu dáva pocit, že je pre triedu dôležité. Zároveň je dobré všímať si, ak sa stiahne alebo cíti bokom, a ponúknuť mu možnosť hovoriť či byť chvíľu osamote.

Smútok detí sa neraz prejaví aj cez telo – bolesťami brucha, hlavy, častou únavou či nechutenstvom. Niekedy sa pridruží aj úzkosť, strach z odlúčenia od rodiča alebo obavy, že stratí niekoho ďalšieho. Aj preto majú smútiace deti často vymeškané hodiny – chodia k lekárom, niekedy ich bolesť a únava jednoducho nepustia do školy. Ak si učiteľ všimne, že dieťa sa v triede sťažuje na bolesť hlavy alebo brucha a tuší, že za tým môže byť smútok, nemusí hneď posielať dieťa domov. Môže mu ponúknuť krátky oddych, pohár vody či tichý rozhovor. Už len pomenovanie – „Možno je to aj preto, že ti je teraz ťažko.“ – môže dieťaťu priniesť úľavu a pocit, že jeho trápenie je videné.

Deti dokážu kráčať aj cez náročné obdobie, ak cítia, že na to nezostali samé. Učiteľ nemusí byť terapeutom ani mať odpovede na všetky otázky. Čo však dieťa od učiteľa potrebuje, je prijatie, trpezlivosť a pocit, že v škole môže byť také, aké práve je. To, čo si dieťa odnesie, nie je len vedomosť, ale aj skúsenosť, že v škole nemusí byť na smútok samo – a to je v živote to najdôležitejšie.

V Plamienku ponúkame bezplatnú psychologickú pomoc pre rodiny s deťmi, ktoré stratili rodiča alebo súrodenca. Ponúkame pomoc aj rodičom, ktorí stratili dieťa. Môžu požiadať o bezplatnú konzultáciu s psychológom.

Ak ste učiteľ, máte skúsenosť, že Váš žiak stratil blízkeho a potrebujete sa o nejakej téme či otázke poradiť, kontaktuje nás a prihláste sa na bezplatnú konzultáciu pre učiteľov. 

Pravidelne vydávame články, podcasty a videá. Chceme s Vami zdieľať to, čím nás deti a rodiny obohacujú a čo sa z kníh naučiť nedá a čo sa učíme priamo od nich. Prihláste sa na odber nášho mesačného newslettra.