Ako s deťmi hovoriť o tragédii v Prahe

V krízových chvíľach, podobne ako pri nedostatku kyslíka v lietadle, najprv potrebujeme nasadiť kyslíkovú masku sebe, a až potom pomáhať ľuďom okolo. Preto je dôležité myslieť aj na seba, dopriať si čas a priestor. Prechádzka v prírode, kúpeľ vo vani, či oddych pri činnosti, ktorá nás baví, pomôžu zmierniť naše napätie.

Podobne ako dospelí, aj deti môžu prežívať úzkosť, napätie a strach. Niektoré deti dokážu pomenovať, ako sa cítia, iné ich viac vyjadrujú zmenou správania – podráždenosťou, neposednosťou, ničením hračiek, (ne)chuťou k jedlu, či spánku. Môžete im vysvetliť, že aj vám je ťažko, ale ste tu pre nich, ste spolu.

Dodržiavanie pravidelného režimu a činností je pre deti upokojujúce a podporuje stabilitu a psychickú pohodu.

Urobte si na svoje deti čas. Skôr, ako vysvetľovať, stojí za to byť s nimi a pri nich. S trpezlivosťou odpovedajte na ich otázky, ak ich majú. Všímajte si, ako na situáciu reagujú, čo v túto chvíľu najviac potrebujú. Možno potrebujú viac skákať, kresliť, búchať, hrať na hudobné nástroje, hrať sa spolu s vami. Alebo potrebujú viac pokoja. Dajte si spolu čaj, kakao, zabaľte sa spolu do deky, čítajte si, rozprávajte sa. Ľudský dotyk, teplo a pokoj prirodzene prinášajú úľavu.

Pripomeňte im, že vy a ostatní dospelí ste tu, aby ste ich chránili. Môžete im zdôrazniť, že školy sú vo všeobecnosti bezpečným miestom, takéto tragédie sa nestávajú často.

Nekritizujte ich, keď sú neposedné, nervózne, nepočúvajú. Pomenujte a vyslovte nahlas, čo prežívate vy – úzkosť, strach, smútok, a pod. a povedzte im, že po takejto tragédii sa veľa ľudí cíti podobne. Uistite ich, že časom sa budete spolu cítiť lepšie. Ak o udalosti deti chcú rozprávať,  podporte ich, aby Vám povedali všetko, čo je pre nich dôležité. Ak to tak cítite, zapáľte sviečku za obete tohto činu, nakreslite im obrázok, napíšte spolu láskavé slová, ktoré balónom pošlete do vesmíru.  

Deti na prvom stupni potrebujú stručné, jednoduché informácie, ktoré sú vyvážené uistením, že sú v bezpečí. Môžete ich taktiež viesť k opatrnosti – napríklad pripomenúť im základné pravidlá o zamykaní, aby boli v blízkosti dospelých a podobne. So staršími deťmi sa môžete rozprávať aj o opatreniach, ktoré tomu môžu v budúcnosti zabrániť, o bezpečnosti pri práci so zbraňami, o tom ako sa chrániť a ako reagovať v takejto situácii.

Nadmerné množstvo a opakovanie informácií o tragédii prehlbujú strach, úzkosť a obavy. U menších detí skontrolujte, k čomu majú prístup na telefóne, tablete. Snažte sa obmedziť ďalšie rozhovory o danej téme s inými dospelými v prítomnosti detí. Tínedžerom vysvetlite, že opakované vyhľadávanie informácií a ich zhromažďovanie môžu predlžovať a prehlbovať úzkosť a obavy.