Ako oznámiť dieťaťu, že jeho blízky zomrel

Ako oznámiť dieťaťu, že jeho blízky zomrel Ako oznámiť dieťaťu, že jeho blízky zomrel
Často sa na nás obracajú rodičia a príbuzní s prosbou o radu, ako dieťaťu  oznámiť, že jeho blízky zomrel. Hoci univerzálny návod neexistuje, pripravili sme niekoľko jednoduchých princípov, ktoré sa nám osvedčili v praxi. Môžete sa o ne oprieť pri rozhovore s dieťaťom i v ďalších dňoch po úmrtí blízkeho.

Pri rozhovore by mali byť prítomní ľudia, ktorí sú dieťaťu blízki, ktorým dôveruje a pozná ich.
Ak dieťaťu zomrie rodič, mal by mu to oznámiť jeho najbližší človek- teda druhý rodič, prípadne spolu so starými rodičmi, či inými blízkymi ľuďmi z rodiny, s ktorými sa denne stretáva.

Oznámte to dieťaťu v bezpečnom, pokojnom prostredí.
Vhodné je urobiť to v súkromí - na mieste, kde dieťa môže prejaviť svoje emócie a  kde vás nebude vyrušovať niekto cudzí.

Povedzte konkrétne a jednoducho, čo sa stalo. Pripomeňte mu, čo sa dialo: ”Vieš, že ocino bol chorý a dlho sa liečil”.
Skúste si v duchu pripraviť, čo dieťaťu poviete. Hovorte konkrétne fakty a vyslovte ich jasne, nie v náznakoch.

Ak sa dieťa viac nepýta, detaily mu nevysvetľujte. Ak má ďalšie otázky, pravdivo mu odpovedajte.
Ak dieťa bude chcieť vedieť viac, ako ste mu povedali, opýta sa Vás. Vtedy mu odpovedzte podľa skutočnosti.  

Dieťaťu neklamte.
Hovorte iba pravdu, dieťa ju potrebuje počuť, aby sa mohlo aj ďalej cítiť bezpečne. 

Reakcia dieťaťa môže byť rôzna - plač, hnev, smútok, agresia… Malo by mať priestor a čas na vyjadrenie emócií.
Dieťa môže po takomto rozhovore reagovať rôzne. Môže plakať, môže odísť z izby a  chcieť byť samé, môže sa hnevať. Nechajte ho prejaviť emócie a prijmite ich s porozumením.

Dajte dieťaťu najavo, že nie je samé, má vo vás oporu, môže sa na vás obrátiť a ste tam pre neho.
Buďte pri dieťati, vnímajte ho naplno, objímte ho, ak to potrebuje.

Ukážte dieťaťu, že prejavenie smútku je v poriadku.
Dieťa vie, že aj vy ste smutný(á) a môže tak v bezpečí prejaviť aj svoj žiaľ.

Ubezpečte dieťa, že hoci tu už jeho blízky nie je, stále ho môže ľúbiť.
Povedzte mu, že aj keď jeho blízky odišiel, dieťa sa mu môže prihovárať, môže na neho myslieť.

Povedzte dieťaťu, že môže ísť na pohreb, no nenúťte ho, ak ísť nechce. Väčšie dieťa sa môže samo rozhodnúť.
Ak dieťa povie, že na pohreb nechce ísť, rešpektujte jeho rozhodnutie a rovnako vtedy, ak naopak na pohreb chce ísť.

Môžete si urobiť aj vlastnú rozlúčku, dieťa môže nakresliť blízkemu obrázok, či niečo vyrobiť.
Ak sa dieťa chce rozlúčiť v súkromí, môžete to urobiť napríklad na obľúbenom mieste, kam ste spoločne chodievali.

Mladším deťom vysvetlite, ako bude pohreb vyzerať. Povedzte mu, kto tam príde a čo približne sa bude diať.
Dieťa by malo vopred vedieť, ako bude približne obrad prebiehať, čo sa tam udeje a kto tam bude.

Je dobré dohodnúť sa niekým blízkym, s kým by deti prípadne počas pohrebu mohli byť, ak by chceli odísť.
Môže to byť napríklad starý rodič, váš súrodenec, či priateľ, ktorého dieťa pozná.

Nemeňte dieťaťu po smrti blízkeho jeho dennú rutinu a zaužívané zvyky.
Nie je vhodné zmeniť dieťaťu denný režim, náhle odcestovať či robiť niečo, na čo nie je zvyknuté. Takéto zmeny by mu mohli priniesť zbytočnú neistotu.

Ak máte pocit, že prvé dni sami nezvládnete a potrebujete emociálnu pomoc, pozvite blízkych ľudí, napríklad starých rodičov, k sebe domov.
Ak sa cítite zle a máte pocit, že je pre vás náročné sa o dieťa starať, požiadajte blízkych o pomoc. Ak nemusíte, neodchádzajte z domu vy s dieťaťom. Lepšie bude, ak blízki prídu ku vám.

Nevyhýbajte sa s dieťaťom prostrediu, v ktorom ste žili doteraz.
Ak je to možné, zostaňte s dieťaťom tam, kde to pozná a kde je zvyknuté žiť.

Čas návratu do školy je individuálny. Niektoré deti sa lepšie cítia aj v prvých dňoch po smrti blízkeho v kolektíve, iné potrebujú viac času.
Môžete sa opýtať dieťaťa, či chce ísť do školy. Komunikujte aj so školou a pedagógmi.

Využite bezplatné konzultácie s psychológom – Plamienok ponúka rodičom detí, ktoré stratili blízkeho, aby sa bezplatne poradili s psychológom. Môžete sa na nás obrátiť aj ihneď po úmrtí, no i kedykoľvek neskôr v najbližšom období niekoľkých mesiacov. Pokúsime sa Vám poradiť s konkrétnymi otázkami či s rôznymi situáciami, ktoré môžu po strate rodiča či súrodenca nastať. Každé dieťa je iné, ale budeme spoločne hľadať cestu, aby ste stratu blízkeho zvládli. Prihlásiť sa môžete tu: https://www.plamienok.sk/pomoc-v-smuteni/strata-v-rodine-konzultacia-s-psychologom.
Mgr. Marcela  Fuknová
Mgr. Marcela Fuknová 13.1.2022
Kategórie