Ako môže učiteľ pomôcť smútiacemu adolescentovi

Pomôcť adolescentom nie je ľahké, pretože neradi ukazujú svoju zraniteľnosť, ani pred priateľmi, ani pred dospelými. Neradi zdieľajú smútok a neradi o ňom hovoria. Adolescenti hľadajú nezávislosť a nemajú radi, keď im dospelí pomáhajú. Partnermi sú pre nich rovesníci, ich kamaráti a partia. Smútok po strate blízkeho je však výnimkou, pretože bez pomoci dospelých ho zvládnuť nedokážu. Ich vrstovníci totiž zatiaľ nemajú kapacitu ani životné skúsenosti, aby im mohli byť oporou. Takmer nikto z nich totiž ešte stratu veľmi blízkeho človeka nezažil a sú vo veku, keď hľadajú silu, a nie zraniteľnosť.

 

Ako by učiteľ mal pristupovať k smútiacemu adolescentovi? 

• Neklaďte mu otázky typu: Ako sa máš? Si smutný? Ako ti môžem pomôcť? Mal si ťažký deň? Je učenie pre teba náročné?
• Hovorte s ním priamo, v súkromí, nie v prítomnosti vrstovníkov. Pristupujte k nemu láskyplne, no rozhodne.
• Povedzte mu o najčastejších mýtoch o smútení, ktoré adolescenti považujú za pravdivé. Zároveň spomeňte fakty o smútení, ktoré skutočne platia.

 

Mýtus: So smútkom si každý musí poradiť sám.

Fakt: Smútenie je náročný proces a nikto v Tvojom veku ho nezvládne bez pomoci.

 

Mýtus: Ak smútim, je to prejav slabosti.

Fakt: Tí, ktorí smútia, sú silní, a nie slabí.

 

Mýtus: Smútenie sa prejavuje len tým, že človek je smutný.

Fakt: Medzi smútkom a smútením je veľký rozdiel. Môžeš byť smutný, ale to neznamená, že smútiš. Smútenie znamená dokázať vyjadriť svoj smútok a aspoň  občas ho zdieľať. Tí, ktorí to nerobia, sa neposunú vpred a smútok v nich zostáva. Nevyhýbaj sa smúteniu.

 

Mýtus: Nikto dospelý moje smútenie nepochopí.

Fakt: Dospelí majú viac skúsenosti so stratami a smútením, môžeš sa od nich veľa naučiť. Nevyhýbaj sa dospelým. 

• Opýtajte sa Vášho študenta, či pozná človeka, ktorý vie podľa neho veľa o smútení a o smrti. Podporte ho, aby toho človeka kontaktoval. Spočiatku je možno lepšie urobiť to mailom či esemeskou, pre adolescentov je to ľahšie, než osobný kontakt.  
• Povedzte mu, že v skupinách alebo v tábore Plamienku môže stretnúť chalanov a baby v jeho veku, ktorí tiež stratili blízkeho. Skupiny i tábor vedú skúsení psychológovia.
• Adolescenti sa často boja, že budú musieť hovoriť o smrti. Povedzte mu, že v tábore i skupinách Plamienka sa rozpráva o mnohých veciach - o tom, ako chceme žiť, ako robíme v živote rozhodnutia, o priateľstvách a aj o stratách. O tom, čo nás baví a čo nám pomáha.
• Podporte kreativitu adolescenta. Mnohí majú rôzne talenty a radi sa vyjadrujú kreatívnym spôsobom. Píšu básne, poviedky, hrajú na hudobný nástroj, v kapele, maľujú, robia grafitti. Takto môžu vyjadriť aj smútok a to, čo cítia po strate. Povzbuďte ich, zaujímajte sa o ich tvorbu a oceňte ich.
• Podporte adolescenta, aby si písal denník. Aj keď ho s nikým nebude zdieľať, je to spôsob ako sa môže vyjadriť a premýšľať o tom, čo sa v ňom deje.
• Ak cítite, že aj s vašou podporou je pre adolescenta smútenie príliš ťažké, pozvite ho na rozhovor v súkromí. Povedzte mu priamo, láskyplne a pevne, že sa o neho obávate a že by ste chceli, aby sa mal lepšie. Povedzte mu, čo vás znepokojuje, napríklad že zaspáva v triede, pozerá sa cez okno, sedí sám cez prestávky, nerozpráva sa so spolužiakmi, na hodinách a pri plnení úloh  sa podceňuje... Navrhnite mu odbornú pomoc, svoje znepokojenie však formulujte tak, aby nemohol odporovať (Na konštatovanie „si veľmi smutný“ môže odpovedať “ja vôbec nie som smutný“. Skúste povedať skôr: “Mám pocit, že si často smutný, tak ťa teraz vnímam... Zameriavajte sa však radšej na fakty, než na popisovanie emócií).

(Na terapeutických stretnutiach adolescenti sa rozprávajú, ako sa prezentujú a naopak, čo pred ľuďmi skrývajú).

• Myslím si, že je dobrý nápad navštíviť miesto, kde sa špecializujú na pomoc ľudom po strate blízkeho.
• Možno sa Ti tam nechce ísť a ani tá predstava Ti nie je príjemná, ale navrhujem, aby si to raz vyskúšal a potom sa môžeš rozhodnúť.
• Celý život je risk a ja sa prihováram, aby si teraz riskoval a skúsil to.
• Premýšľaj o tom, navrhnem to aj Tvojmu otcovi/mame a po nejakom čase sa môžeme porozprávať, čo urobiť, aby Ti to naozaj pomohlo.

Adolescenti sú zraniteľní, zároveň však dokážu veľmi dobre zvládať zmeny a vnútorne rásť. Dospievajúci ľudia sa nachádzajú v životnom období, keď sa snažia odpútať od rodičov. Práve preto im učiteľ v tomto čase môže pomôcť  dokonca viac než rodič. Pedagóg, či iný dospelý, ktorému adolescent dôveruje a ktorý ho v období po strate blízkeho človeka sprevádza, môže navždy zmeniť  jeho život.