Vitajte na stránkach PLAMIENOK n.o.
Viac života, menej bolesti

Vďaka Plamienku sme sa s Emkou odvážili ísť domov.

Vďaka Plamienku sme sa s Emkou odvážili ísť domov. Vďaka Plamienku sme sa s Emkou odvážili ísť domov.
Plamienok  bezplatne vyplnil od roku 2002 prianie viac ako 300 nevyliečiteľne chorým deťom byť a žiť  doma. Darujte týmto deťom aj Vy viac života a menej bolesti a možnosť tráviť vzácny čas, ktorý im zostáva, s ich najbližšími. Darujte neziskovej organizácii Plamienok 2 percentá z vašich daní.

Ďakujeme. 

"Na začiatku siedmeho mesiaca mi začala odtekať plodová voda a odviezli ma do nemocnice v Nových Zámkoch. Tam ma nechali prirodzene rodiť, hoci sa všetko skomplikovalo,"
hovorí mama Silvia. Okolo nej sa štvornožky tmolí ročný Adamko, chlapček so šibalským pohľadom. Jeho sestrička Ema leží na posteli vo vedľajšej izbe.  Nemala toľko šťastia ako jej brat. Adamko sa narodil prvý, bol v poriadku. "Emka sa však narodila až cisárskym rezom, už nedýchala," hovorí Silvia. Jej dcérka má tracheostómiu a jedlo prijíma do bruška cez sondu. Dlho však nebolo vôbec jasné, či prežije. "O Plamienku som si dovtedy myslela, že sa stará iba o onkologicky choré deti. Od jednej lekárky v nemocnici som sa však dozvedela o možnosti, že by sa o Emku po prepustení z nemocnice prijali do paliatívnej starostlivosti lekári a zdravotné sestry Plamienka u nás doma. Hneď som súhlasila. Nad čím som mala rozmýšľať? Bola som šťastná, že mi pomôžu so starostlivosťou o ňu. Dostali sme domov hneď na začiatku všetky potrebné lieky, materiál aj prístroje. Naučili ma napríklad vymieňať kanyly. Ukázali mi, čo mám robiť, keď Emka dostane horúčku, ako ju mám kŕmiť. S pomocou a podporou Plamienka som to spolu s manželom zvládla. Bez nich by som mala strach," rozpráva Silvia. Emkini rodičia odmietli dať dcérku do ústavu. 

"Chceli sme, aby bola s nami doma. Nikdy by sme ju nedali preč, aj ona je naša. Kto by ju tam pohladkal, poláskal? Veď som jej matka. Ani by som sa na ňu ani nedokázala ísť pozrieť. Áno, je mi ťažko. Adamko už chodí a Emka ledva dvíha hlavu. Ale keď prišla domov, ani sa nepohla. Teraz už udrží hlavu, otáča sa, ťuká do hračky. Vie, že sme pri nej. Môžeme s ňou cvičiť, pomáhať jej. Vďaka Plamienku sme prekonali Emkino  najhoršie obdobie,"
hovorí Silvia. Jej rodina sa s Plamienkom v týchto dňoch lúči, stav dievčatka sa stabilizoval. "Teraz sme boli s Emkou v rehabilitačnom zariadení v Dunajskej Lužnej a čaká nás rehabilitačný pobyt v Ostrave. Každý, aj malý pokrok nás teší. Minule už sama dýchala celú noc," usmieva sa Silvia. Spolu s manželom dokázali prijať pomoc Plamienka, keď išlo Emke o život. A ako tvrdia, vďaka tomu dnes majú pred sebou spoločnú budúcnosť. So všetkými svojimi deťmi.   
Kategórie