Vďaka Plamienku sme s Miškom prežili najkrajšie leto. Mohol žiť tak, ako si želal

Vďaka Plamienku sme s Miškom prežili najkrajšie leto. Mohol žiť tak, ako si želal Vďaka Plamienku sme s Miškom prežili najkrajšie leto. Mohol žiť tak, ako si želal

Zuzana a Michal stratili minulý rok v novembri ich syna Miška (†3) kvôli onkologickému ochoreniu. Tvrdia, že obdobie, ktoré strávili spolu doma vďaka Plamienku, je pre nich nezabudnuteľné a že leto s Miškom bolo najkrajšie v ich živote.

Keď Miškovi rodičia Zuzka a Michal hovoria o svojom synčekovi, držia sa za ruky. O jeho ochorení sa dozvedeli len týždeň po tom, čo Zuzka zistila, že čakajú druhé bábätko. „Najťažšie bolo pre mňa ako rodiča asi prijať, že Miškov stav je nevyliečiteľný. Uvedomiť si, že ho už nezachránime. Skôr, než Miško odišiel, sme však mohli vďaka Plamienku spolu prežiť leto doma. Bolo to náročné, no vďaka Plamienku to bolo najkrajšie leto v našom živote,“ hovorí Miškov otec. „Miško v nemocnici vždy vydržal, ale čakal len na odchod odtiaľ. Keď sme sa preriekli, že už pôjdeme domov, obul sa, obliekol si zimnú bundičku, nasadil si čiapku a čakal pri dverách, hoci to často trvalo ešte niekoľko hodín, kým nás prepustili. A pri príchode nadšene hovoril v aute- aha, doma“ spomína jeho mama Zuzka.

Miškovi rodičia tvrdia, že keď sa rozhodli prijať pomoc Plamienka, bola to pre nich veľká psychická úľava. „Nebol som si istý, či zvládneme Miška odprevadiť doma. Lekárky z Plamienka nám všetko ukázali, doniesli nám lieky, prístroje, zdravotné pomôcky. Vždy sme im mohli zavolať, vždy boli ochotné sadnúť do auta a prísť,“ hovorí Michal. „Pochopili sme, že prijať pomoc Plamienka bolo to najlepšie, čo sme mohli pre Miška urobiť. Od prvého stretnutia nás doslova všetkých držali nad vodou,“ dopĺňa ho Zuzka.

Keď Miško prišiel domov, bol po poslednej onkologickej liečbe v pomerne dobrom stave. „Bolo ťažké prijať, že sme síce vďaka tomu dostali viac času s ním, ale aj tak je obmedzený, a Miško zomrie. Bol naozaj aktívny a pretože sme predtým boli často a dlho v nemocnici, veľmi si užíval pobyt vonku. Aj v horšom počasí,“ hovorí Michal. „Obul si gumáčiky, celé to leto vlastne strávil v gumákoch. Boli sme iba spolu doma. Miško sa hral v hline na dvore, na tráve, staral sa o zajačiky“ usmieva sa Zuzka. „Kľúče od domu aj od auta zahrabal v záhrade a veľmi sa tešil, keď som ich po štyroch hodinách konečne našiel,“ vyťahuje Michal ďalšiu úsmevnú spomienku. „Bol šťastný. Naozaj šťastný. Ani sa nedá opísať, čo pre nás všetkých znamenalo byť spolu doma,“ rozpráva Zuzka. „Všetky nepodstatné veci išli bokom. Aj s Eliškou sa spolu s nadšením vonku hrali, Miško ju veľmi ľúbil…



Aj keď už bolo Miškovi horšie, chodili sme spolu na krátke výlety autom. „Rád chodil na pumpu, dokázal si šetriť silu, aby to potom zvládol. Aj keď mu už bolo ťažšie, mal vďaka Plamienku veľmi dobre nastavenú liečbu bolesti. Stále bol teda pri vedomí, bol s nami a vnímal nás, až do konca,“ hovorí Zuzka vďačne.

Vôbec sme si neboli istí, či zvládneme tie najťažšie chvíle. Mali sme z toho strach, no chceli sme urobiť to, čo by bolo pre Miška najlepšie. Plamienok nám však podal pomocnú ruku a ubezpečili nás, že to spolu zvládneme. Sme vďační, že sme mali čas byť s Miškom spolu doma. Že sme mohli rozlúčiť,“ hovoria obaja. „Dnes môžeme povedať, že Miško naozaj žil tak, ako si želal. Bolo to to jediné, čo sme mu mohli dopriať. Plamienok bol pre nás skutočne svetielkom v najťažšej životnej situácii. Bol pre nás nádejou, že aj keď je zle, môže byť ešte dobre. Ďakujeme.

Vypočujte si rozhovor s rodičmi Miška v našom podcaste, v ktorom hovoria o najkrajšom lete, ktoré spolu s Miškom doma prežili. 

Plamienok ponúka rodičom vážne, nevyliečiteľne chorých detí bezplatné konzultácie s lekárom. Väčšina detí, o ktoré sa staráme, nezomiera. Dlhodobá choroba prináša zdravotné komplikácie a záťaž nielen pre dieťa, ale aj celú rodinu. Konzultácia s lekárom môže pomôcť počet zdravotných komplikácií a pobytov v nemocnici významne zmenšiť. 

Darujte nám prosím aj tento rok 2 percentá z daní, aby vážne, nevyliečitelne choré deti mohli byť doma so svojími blízkymi čo najdhlšie a mali sa čo najlepšie. ĎAKUJEME.
Mgr. Marcela  Fuknová
Mgr. Marcela Fuknová 8.3.2024