Som dobrovoľníčkou v Plamienku: Moja obyčajná prítomnosť je to najcennejšie.

Som dobrovoľníčkou v Plamienku: Moja obyčajná prítomnosť je to najcennejšie. Som dobrovoľníčkou v Plamienku: Moja obyčajná prítomnosť je to najcennejšie.
Z médií som sa dozvedela o Plamienku a čím viac som vedela, tým som mu chcela byť bližšie. Absolvovala som v Plamienku prednášky i polročný kurz, vďaka ktorému som sa mohla zúčastniť  tábora ako dobrovoľník. Študujem medicínu, som zvyknutá na stovky strán hrubých, hrubých kníh, tisícky nových informácií, no to, čo ma naučila Čarovná záhrada, mi doteraz nedala žiadna kniha.

Keď som sa začala zaujímať o Plamienok, pýtala som sa všetkých, ktorí v ňom pracujú, ako odpovedať na otázky, ktoré dostávajú, ako sa správať, aké slová používať. Pýtala som sa, čo je správne a čo nie. Ani od nich som však nedostala žiadny konkrétny návod, len radu riadiť sa srdcom a ďakujem za to. Nie sme totiž všetci jedna a tá istá kniha. Nie je na nás žiadna univerzálna príručka. Na nikoho z nás.
Ak niekoho či niečo stratíme, tak to nepochybne bolí. Tá bolesť má svoje farby, svoju chuť a svoje rozmery. Diery, ktoré spraví na duši, nemožno zaplátať a to je jedna z vecí, ktoré ma naučili deti na terapeutickom tábore. Že žiadne z nich od nikoho nečaká, že zacelia ich rany, no ak im niekto pomôže ich ošetriť, bude sa im žiť krajšie.
Mnohokrát by sme spravili všetko pre to, aby sme videli úsmev na niečej tvári, no ja som sa na tábore utvrdila v tom, že niekedy je najväčšou pomocou, ktorú môžeme poskytnúť to, že proste sme a máme otvorené srdce.
Tak, ako to robili deti jeden pre druhého. Vystavili svoje krehké, zraniteľné duše ostatným, hoci to bolo náročné. Hoci to bolelo. Hoci sa museli dotýkať  svojich rán. Hoci si to vyžiadalo veľa sĺz. Otvorili svoje srdce, pretože sa cítili bezpečne. Cítili sa bezpečne v tábore, ktorý im pocit bezpečia dával.

Čarovná záhrada 2018 
Opúšťala som Čarovnú záhradu oveľa, oveľa bohatšia, ako som do nej prišla. Mala som možnosť spoznať nádherné ľudské srdcia, deti, ktoré majú odvahu vracať sa k tomu, čo bolí. Deti, ktoré ponúknu svoju prítomnosť , úprimnosť, kúzelnú ľudskosť, čistotu a to sú veci, ktoré sa vo svete hľadajú len veľmi ťažko.
Ďakujem Plamienku za možnosť absolvovať Bereavement- polročný kurz sprevádzania rodín po strate blízkeho, vďaka ktorému som sa bližšie pozrela do svojho vnútra, mala možnosť spoznať samu seba a  pripraviť sa na momenty, kedy moja obyčajná  prítomnosť bude to najcennejšie , čo budem môcť ponúknuť. Bez tejto pomoci a bez pomoci tímu z Plamienka, by som túto, pre život tak veľmi cennú skúsenosť nemala.
Ďakujem srdciam za ich ozajstnosť.
Táňa Tamaškovičová