Rozhovory s deťmi v dušičkovom období

Ako vysvetliť deťom, že žijeme, ale aj zomierame? Ako nájsť tie správne slová, aby porozumeli a smrť sa nestala strašiakom? O živote aj smrti sa niekedy ťažko hovorí aj medzi nami dospelými. A predsa, ak chceme deťom pomôcť prijať, že život má svoj začiatok aj koniec, môžeme spolu hľadať spôsob, ako o tom hovoriť tak, aby sa napriek téme plnej otázok cítili v rozhovore s nami v bezpečí a pokoji. 

Atmosféra dušičkového obdobia – keď smútok sprevádza krása kvetov a svetla a môžeme hľadať odvahu prijať pominuteľnosť a krásu života zároveň
Deti sa začínajú zaujímať o tému smrti približne medzi piatym a siedmym rokom života. Vidia mŕtveho chrobáčika v tráve, vtáčika v lese, alebo v médiách začujú správy o smrti. Chcú porozumieť tomu, čo sa okolo nich deje, aj tomu, čo si ešte nevedia vysvetliť.

Postupne si uvedomujú, že smrť patrí k životu a začnú sa viac pýtať. Dušičkové obdobie, návšteva cintorínov, zapaľovanie sviečok vytvárajú priestor, v ktorom sa smútok a strata spájajú s krásou kvetov a svetla. V tejto slávnostnej atmosfére sa deti môžu o živote a smrti dozvedieť od nás, dospelých viac. Keď sa pýtajú, nepočúvajú len naše slová. Vnímajú aj to, ako sa pri rozhovore cítime. Ak odpovedáme pokojne a úprimne, cítia, že sa môžu pýtať ďalej, že sa nedeje nič nebezpečné ani hrozivé. Ak však z nás vycítia napätie, smútok či úzkosť, pochopia, že je to pre nás ťažká téma. Ak o tom, že nám je ťažko, nehovoríme, naučia sa, že o smútku a bolesti, kotré súvisia so smrťou sa nehovorí. A keď sa s ňou neskôr stretnú v svojej rodine, často im chýba sila aj istota, aby jej vedeli čeliť.

Možno práve preto má zmysel, aby sme my dospelí o živote a smrti hovorili častejšie – aby sme sa učili jeden od druhého ako v sebe hľadať pokoj aj vtedy, keď sa dotýkame neistoty, úzkosti či smútku.

Keď sa dieťa na cintoríne opýta „Mami, zomrieš aj ty?" 
Krása cintorínov u detí predškolského veku často vzbudzuje záujem. „Prečo tam ideme? Prečo zapaľujeme sviečku? Kto bol tento človek, kto tu leží? Čo sa mu stalo? Keď zomrieme, čo bude? Zomrieš aj Ty?"

Keď sa dieťa na cintoríne opýta: „Aj Ty zomrieš?“, môže nás táto jednoduchá otázka zaskočiť. Je v nej zvyčajne všetko, čo dieťa prežíva – obava, zvedavosť aj láska. Zaskočí nás, pretože sa dotýka nášho strachu z našej vlastnej smrti. A tak možno máme chuť povedať „Nie, neboj sa, ja nezomriem.“ Takáto odpoveď možno na krátko zmierni našu úzkosť, ale dieťaťu z dlhodobej perspektívy nepomôže. V tej chvíli dieťa nepotrebuje dokonalé ani podrobné vysvetlenie. Potrebuje počuť pravdu a zároveň cítiť, že jeho svet sa nerozpadá – že ho vnímame a počúvame, že sme pokojní. Môžeme napríklad povedať: „Všetci ľudia raz zomrú, aj ja. Ale teraz som zdravá a robím všetko preto, aby som tu bola s tebou ešte veľmi, veľmi dlho. Teraz sme spolu, Ty chodíš do škôlky, ja pracujem, bývame v našom dome a máme sa radi.“

Deti nám tak svojím otázkami pomáhajú dozrievať, konfrontovať sa s vlastnou smrteľnosťou a objavovať hĺbku našej úzkosti aj pokoja. Sú našim učiteľmi života.

Keď je nám na cintoríne ťažko a deti sa pýtajú
Dušičkové obdobie v nás často prebúdza spomienky aj smútok. Niekedy sa nám pri pohľade na hroby blízkych zovrie hrdlo a v očiach sa objavia slzy. A práve v tej chvíli sa dieťa môže opýtať niečo, na čo nemáme pripravenú odpoveď. Možno sa pýta, kde je ten, koho sme stratili, alebo či aj my raz zomrieme.

V takej chvíli len ťažko hľadáme, čo povedať. Dovoľme si byť úprimní a povedať napríklad: „Je pre mňa ťažké o tom teraz hovoriť, lebo mi ten človek veľmi chýba, ale môžeme o tom premýšľať spolu.“ Deti nepotrebujú dokonalé slová, viac ako odpoveď hľadajú našu prítomnosť a pokoj. Keď cítia, že sme s nimi, že ich otázky prijímame a nezľakneme sa ich, učia sa, že o smrti sa dá hovoriť otvorene – aj keď je to ťažké.

Takéto chvíle, hoci sú bolestivé, v sebe často nesú aj niečo veľmi ľudské – blízkosť, úprimnosť a dotyk života a lásky, ktorá pokračuje. Je to lekcia života, ktorou si navzájom darujeme posolstvo - že láska je silnejšia ako smrť. 

Ponuka pomoci - konzultácie s psychológom v Plamienku
Rozhovory o živote a smrti nebývajú ľahké. Ak hľadáme slová, ktoré by deťom pomohli pochopiť stratu, alebo potrebujeme podporu pri rozhovore o smrti, niekedy pomôže, keď na to nie sme sami.
V Plamienku ponúkame rodičom bezplatné konzultácie s psychológom, kde môžu hovoriť, pýtať sa, mlčať aj spomínať — podľa svojho tempa a potrieb.

V Plamienku ponúkame  rodičom, deťom a tínedžerom po strate blízkej osoby ako aj rodičom, ktorí sú vážne, nevyliečiteĺne chorí bezplatné  konzultácie s psychológom. O konzultáciu môžete požiadať vyplnením online formulára.

V Plamienku pomáhame bezplatne. Staňte sa naším darcom a pomôžete im prejsť náročnou cestou s podporou a pomocou našich odborníkov. Darovať môžete tu. 
Ďakujeme.