Prečo sa vyhýbame pomoci po úmrtí blízkeho?

Prečo sa vyhýbame pomoci po úmrtí blízkeho? Prečo sa vyhýbame pomoci po úmrtí blízkeho?
Jedno z  najnáročnejších období v  živote je čas po smrti blízkej osoby. Stáva sa, že práve v tomto období pomoc potrebujeme. Mnohí z nás si to nechceme pripustiť alebo dokonca pomoc odmietame. Silný je ale ten, ktorý pomoc dokáže nielen ponúknuť, ale aj prijať, keď ju potrebuje. 

Zamyslime sa spolu:  

Všetci sú „múdri“ a  hovoria
mi, čo mám robiť 
Rady, čo máme a nemáme robiť nám zvyčajne nepomáhajú. Skúsený odborník – psychológ či terapeut radí zriedka. Hľadá s nami, čo by nám mohlo pomôcť a my sme tí, ktorí si na konci odpovieme. Keď hľadajú dvaja spolu, cesta nebýva taká ťažká, ako keď sme s bolesťou sami. A časom sa bolesť zmierni, uľaví sa nám 

Navštevovať psychológa je hanba 
Možno nás trápi, čo si o tom pomyslí rodina alebo známi. Možno to považujeme za vlastné zlyhanie, ,,veď predsa nie som blázon, aby som chodil/a ku psychológovi. Možno sa bojíme, čo si o nás bude myslieť psychológ či terapeut. Prijať pomoc nie je hanba ani zlyhanie. Keď trpí telo, neváhame vyhľadať lekára, tak prečo to neurobiť aj keď trpí duša? Uľaví sa nám, keď pocítime, že s bolesťou nemusíme byť sami. Naši blízki určite budú radi, keď uvidia, že sa časom po sedeniach cítime lepšie. A aj ten, koho sme stratili sa poteší.  

Stojí to veľa námahy a  peňazí 
V ťažkých časoch po strate blízkeho nemáme silu hľadať či navštevovať odborníkov. Možno je povinností viac a  voľného času menej. Najmä, ak sa musíme starať o zvyšok rodiny. Možno aj peňazí je menej. Ak ale chceme zmenu, musíme riskovať, bez kroku do neznáma to zvyčajne nejde. Starostlivosť o seba samého sa odrazí na celej rodine. Ak sa budeme cítiť lepšie, budú sa cítiť lepšie aj naši blízki. Stačí naše rozhodnutie – potrebujem a chcem pomoc. Stačí o tom  niekomu povedať, kto Vám kontakt na odborníka nájde, možno s Vami na sedenie pôjde. Alebo možno sa o deti a rodinu v čase terapeutického stretnutia postará. U nás v Plamienku klienti neplatia, pomoc je zadarmo.  

Ten, kto to nezažil, mi nemôže pomôcť 
Možno nás napadá, že ak odborník stratu blízkeho sám neprežil, nedokáže nám pomôcť. Nikto na svete neprežil to, čo my. Ale každý psychológ či psychoterapeut zažil v živote bolesť a utrpenie a prešiel výcvikom sebapoznania a teoretickej prípravy. A preto by mal byť zdatnejší v nadväzovaní vzťahov a v komunikácii. A o tom je podstata pomoci po úmrtí blízkeho 

Chce to čas, čas zahojí všetky rany 
Je to jedna z častých, ,,osvedčených“ a dobre mienených rád, ktoré môžeme dostávať od okolia. Čas prináša možnosť zmeny, ale samotnú zmenu nikdy „sám“ neprinesie. Je za ňou najmä naše rozhodnutie hľadať novú cestu životom, nadväzovať nové vzťahy, spomínať a  smútiť s  ľuďmi, ktorí nám rozumejú, nebáť sa znovu zabaviť a  otvoriť sa aj radosti. Ak cítite, že sa Vám to dlhodobo nedarí, nečakajte a  vyhľadajte pomoc. Váš blízky, ktorého ste stratili by určite nebol proti. Tešil by sa, že chcete znovu žiť plnšie a  menej bolestne.  

Kedy vyhľadať odbornú pomoc
po úmrtí blízkeho? 
  • Smútok a  túžba, aby sa minulosť vrátila, je veľká a trvá dlho. 
  • Dlhodobo Vás nič nebaví, nemáte chuť sa stretávať s  ľuďmi, nemáte energiu starať sa o domácnosť, rodinu či seba samého.
  • Premýšľate, že by možno bolo lepšie, aby ste zomreli aj Vy. 
  • Výrazne ste schudli alebo pribrali na váhe, v noci nemôžete spať, zhoršil sa Vám zdravotný stav. 
  • K úmrtiu prišlo násilím alebo náhle.  

Kedy vyhľadať pomoc po úmrtí blízkeho pre Vaše dieťa? 
  • Keď je dieťa častejšie choré a pred stratou nebývalo. 
  • Keď sa mu v škole horšie darí. 
  • Uzatvára sa, je dlhodobo podráždené, správa sa neobvykle. 
  • Prestalo sa zaujímať o kamarátov a koníčky. 
  • Bojí sa byť samé. 

Prečítajte si, ako pomáhame deťom aj dospelým v 
Centre smútkovej terapie PLAMIENOK n.o.  

Kontakt:
Mgr.Jaroslava Kosecová, psychológ Centra smútkovej terapie PLAMIENOK n.o.
info@plamienok.sk, 0915 981 365 (8:00 - 16:30 hod.)

V čase corona epidémie poskytujeme všetky konzulácie bezplatne online. 
Mgr. Jarka Kosecová
Mgr. Jarka Kosecová 15.1.2020