Vitajte na stránkach PLAMIENOK n.o.
Viac života, menej bolesti

Môj priateľ nedávno zomrel. Neviem, čo mám robiť...

Môj priateľ nedávno zomrel. Neviem, čo mám robiť... Môj priateľ nedávno zomrel. Neviem, čo mám robiť...

,,Som starý... T
o znamená, že som doteraz živý a mnoho ľudí, ktorých som poznal a mal rád tu už nie je. Stratil som priateľov, najlepších priateľov, známych, kolegov, starých rodičov, matku, príbuzných, učiteľov, mentorov, študentov, susedov a mnoho ďalších ľudí. Nemám nijaké deti a nedokážem si predstaviť bolesť, ktorú človek cíti po strate dieťaťa.   

Kiežby som mohol povedať, že človek si časom zvykne na to, že ľudia zomierajú. Ja som si nezvykol. A ani nechcem. Cítim obrovskú dieru v mojom vnútri, keď stratím niekoho, koho mám rád, bez ohľadu na okolnosti. Ale nechcem, aby na tom ,,nezáležalo“. Nechcem, aby to pre mňa bolo niečím, čo proste prejde. Moje jazvy sú dôkazom lásky a vzťahu, ktorý som mal s týmto človekom. A ak je jazva hlboká, rovnako hlboká je aj láska. Tak to je. Jazvy sú testamentom života. Jazvy sú dôkazom toho, ako hlboko dokážem milovať a ako hlboko dokážem žiť, ako veľmi môžem byť zranený, a napriek tomu sa môžem zotaviť, žiť ďalej a mať rád. Jazva je silnejšia ako pôvodné tkanivo. Jazvy sú testamentom života. Odpudzujú len tých ľudí, ktorí nevidia srdcom. 

Zármutok prichádza vo vlnách. Na začiatku, keď loď stroskotá, máš pocit, že sa topíš a trosky lode sú všade navôkol. Všetko, čo pláva okolo ti pripomína aká krásna a veľkolepá bola loď, ktorá tu už neexistuje. A všetko, čo môžeš urobiť je plávať. Nájdeš úlomok z trosiek a chvíľu s ním zotrváš... Možno je to niečo hmatateľné, možno je to spomienka alebo fotografia. Možno je to osoba, ktorá pláva s tebou. V tomto momente jediné, čo môžeš urobiť je ďalej plávať. Zostať nažive. 

Zo začiatku sa vlny zdajú byť 100 stôp vysoké a zrážajú Ťa bez zľutovania. Prichádzajú snáď každých desať sekúnd a vôbec Ti nedajú čas, aby si polapil dych. Všetko, čo môžeš urobiť je vydržať a plávať. Po chvíli, možno po týždňoch alebo mesiacoch si uvedomíš, že vlny síce stále majú 100 stôp, ale prichádzajú s väčším odstupom. Keď prídu, zrazia a zničia úplne všetko. Ale pomedzi ne už dokážeš dýchať a fungovať. Nikdy nevieš, čo spustí vlnu žiaľu. Môže to byť pieseň, obrázok, križovatka ciest, vôňa kávy. Nezáleží na tom, o čo ide. Zrazu príde ničivá vlna. Ale medzi tým, ako vlny prichádzajú, je tu život. 

Postupom času, a to je u každého odlišné, si uvedomíš, že vlny už majú len 80 stôp. Alebo 50. A hoci stále prichádzajú, odstup medzi nimi je čoraz väčší. Už ich vidíš prichádzať. Výročia, narodeniny, Vianoce... väčšinou vieš, kedy prídu a môžeš sa na to pripraviť. A aj keď Ťa zaplavia, vieš že si schopný vynoriť sa. Premočený, stále pevne sa držiac kúska lode. Ale vieš, že to zvládneš. 

Prijmite tieto slová od starého muža. Vlny nikdy neprestanú prichádzať, a istým spôsobom vlastne ani nechceme, aby prestali. Ale naučíme sa ich prežiť. A prídu ďalšie. A prežiješ aj tie. Ak máš šťastie, budeš mať veľa jaziev od veľkého množstva lásky. A tiež veľa úlomkov z lodí. 

 

Preložila: Jarka Kosecová, psychológ Centra smútkovej terapie PLAMIENOK n.o. 

Od roku 2011 V Centre pomoci smútiacim deťom a rodinám v Bratislave na Zadunajskej ul 6A bezplatne poskytujeme psychologickú, terapeutickú a poradenskú pomoc smútiacim deťom a ich blízkym ako aj dospelým po strate dieťaťa. Do centra môžu prísť smútiace deti a rodiny z celého Slovenska.

V čase corona epidémie poskytujeme všetky konzulácie bezplatne online. 

Ak je článok pre Vás inšpiratívny, ZDIEĽAJTE ho prosím na sociálnych sieťach. Možno tak pomôžete práve Vy tomu, kto takúto pomoc hľadá a potrebuje. Ďakujeme.


Zdroj 

Mgr. Jarka Kosecová
Mgr. Jarka Kosecová 3.2.2020
Kategórie