Vitajte na stránkach PLAMIENOK n.o.
Viac života, menej bolesti

MIRKA A ŠTEVO stratili svojich partnerov, nevzdali sa však života

MIRKA A ŠTEVO stratili svojich partnerov, nevzdali sa však života MIRKA A ŠTEVO stratili svojich partnerov, nevzdali sa však života
Mirka a Števo sa zoznámili na stretnutí smútiacich rodín v Plamienku. Obaja majú dve deti a za sebou ťažkú životnú skúsenosť. Prišli o svojich najbližších, no napriek tomu sa nevzdali života.

Obaja sa zhodujú, že pri ich prvom stretnutí v septembri 2019 v Podkylave sa veľa smiali. “Pamätám si, že som v jedálni hľadala miesto, kam by sme si s deťmi sadli na večeru. Boli tam šesťmiestne stoly a Števko mal pri svojom stole tri prázdne miesta. Videla som ho najprv len od chrbta, mal kockovanú košeľu a pri sebe dve deti v podobnom veku ako moje. Hovorím si- spýtam sa, či je tam voľné, za to nič nedám. Prikývol a sadli sme si. Chceli sme si aj niečo povedať, ale nedalo sa. Deti boli viac pod stolom než pri ňom, ťahali obrus, nechceli jesť a chceli ísť pozrieť rybičky v akváriu a napokon všetky ušli...Museli sme sa spolu smiať. Asi sme to obaja potrebovali,“ spomína Mirka. „Zistili sme, že riešime podobné situácie. V škole, v škôlke, doma. Skrátka, chápali sme sa. Prežívali sme s deťmi takmer to isté,“ dodáva Števo. Stretnutia smútiacich rodín organizuje dvakrát ročne nezisková organizácia Plamienok pre rodiny detí, ktoré stratili rodiča alebo súrodenca. „Bola tam veľmi priateľská atmosféra. Pamätám si prvý, zoznamovací večer. Každý z nás, ktorí sme tam sedeli, povedal niečo o svojej strate. Medzi nami všetkými sa vtedy prelomili bariéry, už sme si neboli cudzí. Všetci sme zažili bolesť a dokázali sme sa o ňu podeliť, cítili sme sa ako rodina. Nikdy nezabudnem na tie silné pocity vzájomnej podpory, uľahčenia a radosti,“ hovorí Števo.

Čo sa nám stalo
Mirka aj Števo oslovili Plamienok, pretože obaja chceli svojím deťom pomôcť zvládnuť tú najhoršiu stratu - stratu rodiča. Riško a Ninka prišli vo februári 2018 o tatina Tóna, Pavlínke a Davidkovi v septembri tohto istého roku zomrela mama Slávka. “Moja manželka mala rakovinu prsníka, ktorá sa bohužiaľ vrátila a ochorenie sa už nedalo zastaviť. Bolo to veľmi ťažké,“ zalesknú sa Števovi oči. Keď rozpráva o Slávke, Mirka ho pevne drží za ruku. Je vidno, že úplne chápe jeho bolesť. „O môjho muža sme prišli z večera do rána. Ešte večer sme s ním volali a ráno mi už nebral telefón. Bol kamionista, udusil sa v noci v spánku v kamióne oxidom uhoľnatým. Okolnosti tej nehody stále nie sú objasnené,“ hovorí aj ona o tom, čo pred dvomi rokmi rozbilo jej svet. Počas ich prvého víkendového stretnutia v Podkylave však o strate milovaných ľudí hovorili až neskôr. “Až na druhý deň, keď sme zostali po obede spolu sami v jedálni. Až vtedy sme sa porozprávali o takých vážnejších veciach. O tom, čo sa nám stalo,“ spomína Števo. „Sedeli sme tam niekoľko hodín a ešte pred odchodom sme šli spolu na kávu, stále sme sa mali o čom rozprávať,“hovorí Mirka.

Láska cez telefón
Len niekoľko dní po víkendovom stretnutí bolo prvé výročie Slávkinej smrti. „Viem, že Števko sa mi po návrate z Podkylavy ozval, no potom mi dlhšie nevolal. Ozvala som sa mu ja, cítila som, že mu zrejme nie je dobre. A naozaj mi hovoril, že mu je ťažko a má zlé obdobie. Snažila som sa ho rozveseliť a myslím, že sa mi to vtedy podarilo. Odvtedy sme si volávali pravidelne,“ rozpráva Mirka. „Boli to naozaj dlhé telefonáty. Pamätám si, že minulé Vianoce sme si volali niekoľko hodín,“usmieva sa Števo. Postupne obaja pochopili, že sa do seba zaľúbili. Vo februári, ktorý bol ťažký zase pre Mirku, prišla aj s deťmi k Števovi na víkend na návštevu. „Potom sa už začal šíriť koronavírus a vyzeralo to, že budeme zavretí doma. Tak sme sa dohodli, že k nim prídeme ďalší víkend znovu. Moja mama to vtedy celkom nechápala a pýtala sa, prečo tam ideme opäť. A že čo také by sa stalo, ak by sa videli až o šesť týždňov,“ smeje sa Mirka. „Nám sa to však už vtedy zdalo dlho. Od tej druhej víkendovej návštevy sme spolu,“ hovorí Števo. Pavlínka a Riško boli obaja na bezplatnom terapeutickom tábore, ktorý Plamienok každý rok organizuje pre deti, ktoré stratili rodiča či súrodenca. „Keď sme tam pre nich prišli, všetci sa usmievali. Pavlínka totiž povedala, že ona ide s tatinom a Mirkou na dovolenku a Riško zase povedal, že on ide na dovolenku s maminou a Števkom. Tak zrejme pochopili, že ideme na tú dovolenku do Chorvátska spolu,“konštatujú.

Pestrofarebný svet
Pri rozhovore obaja viackrát spomenú svojich bývalých partnerov. „Nijako sa tomu nebránime, dokážeme už s láskou spomínať na to pekné, čo sme spolu prežili.. Boli súčasťou našich životov, sú v našich deťoch, v našich srdciach. To, že človek znovu ľúbi, neznamená, že prestal milovať, práve naopak. Dnes som si napríklad ráno púšťal pri sprchovaní reggae a Mirka spomenula, že aj jej manžel mal rád túto hudbu,“hovorí Števo. „Áno, Tonko dokonca od niekoho dostal aj tú veľkú farebnú reggae čiapku, ale nenosil ju, jemu totiž bola malá,“ zasmeje sa Mirka pri milej spomienke.
Tohtoročné Vianoce Števo s Mirkou a s deťmi už chceli tráviť aj spolu. Obaja sa zhodujú, že stálo za to napriek veľkej strate dať šancu ďalšej láske. „Oplatí sa nevzdať sa života. Aj za cenu, že človek znovu riskuje, že zažije bolesť. Ak by sme sa však tomu neotvorili, ani by sme nezistili, že sa nám môže stať niečo krásne. Život nielen berie, ale aj dáva,“ objíma Števo Mirku okolo pliec. Mirka ho dopĺňa: “Čo by sme odkázali ľuďom, ktorým sa stalo niečo také, ako nám? Že aj keď sa im zrútil svet a majú pocit, že to nikdy nebude lepšie, nie je to koniec. Pretože deň po dni, po malých krokoch si dokážu vystavať nový svet, hoci už bude mať iné farby. Stále však môže byť pestrofarebný a krásny.“ 

Ak ste vy a vaše deti niekoho blízkeho stratili práve v tomto období, možno sa Vám ani tento príbeh nečíta ľahko. Smútok vždy prináša so sebou pocit izolácie. Tento pocit môže byť o to intenzívnejší, že v období pandémie dochádza aj k izolácii medzi rodinnými príslušníkmi a priateľmi a preto je šanca získať pomoc a podporu od najbližších menšia než inokedy. Možno vaši priatelia a známi nielenže nemôžu byť s vami fyzicky, ale nemajú v tomto čase ani vnútornú silu byť Vám dostatočnou oporou. Pomoc však existuje. Požiadajme o ňu v ťažkých chvíľach.

Ak ste stratili dieťa, alebo vaše dieťa stratilo blízkeho, odborníci Centra smútkovej terapie Plamienka sú vám k dispozícii. Ponúkame aj stretnutia s psychológom online.

Kontaktujte nás: Mgr. Jaroslava Kosecová, psychológ Centra smútkovej terapie PLAMIENOK n.o.
info@plamienok.sk, 0915 981 365 (8:00 - 16:30 hod.)
Viac informácií o Centre smútkovej terapie nájdete tu: Centrum smútkovej terapie

Foto zdroj: týždenník Život

Mgr. Marcela  Fuknová
Mgr. Marcela Fuknová 16.12.2020
Kategórie