Konečne sa cítim celá a nič mi nechýba

Milá Jarka,

ani neviem, kde začať, lebo by som Ti chcela toho toľko povedať (napísať) a za toľko vecí sa Ti poďakovať.

Pamätám si prvý deň, keď som išla do Plamienka. Veľmi som sa bála, čo sa ma budeš pýtať. Či Ti vôbec niečo poviem... Bola som nervózna, no keď som Ťa zbadala, hneď na prvý pohľad si sa mi zdala byť veľmi sympatická, inteligentná a silná žena, čo som si aj neskôr potvrdila.

Ďakujem Ti za to, že som sa Ti mohla zdôveriť so všetkým... Asi najviac som sa bála, že budem ticho. Že aj keď vo mne bude niečo, čo by chcelo ísť von, nepoviem Ti to. Ty si však vo mne vzbudila veľkú dôveru. Asi sa to od psychológov očakáva, ale vždy to tak nie.

Niekedy rozmýšľam, ako si môžeš vypočuť toľko príbehov, vidieť toľko ľudských emócií a stále sa usmievať. Veľmi Ťa obdivujem preto, aká si silná a pozitívna. Vypočula si si aj môj príbeh, rovnako ako príbehy ostatných a myslím si, že každé sedenie vo mne vyvolalo iné emócie. Aj za to som Ti veľmi vďačná. Za to, že cítim, čo mi je... čo sa so mnou deje. Cítim, kedy mám dosť a kedy potrebujem byť sama a naopak, kedy vyhľadávať ľudí a byť s nimi.

Ako som Ti už dávnejšie hovorila, myslela som si, že toto leto bude pre mňa veľmi ťažké, že to nezvládnem.. Dala si mi však silu a spoznala som nových ľudí. Leto som trávila aj s Tebou v terapeutickom tábore, ktorý mi dal veľmi veľa. Mám pocit, akoby som spoznala samú seba. Ako keby som vtedy cítila každý kúsok svojho tela a mala pocit, že som už konečne celá a že mi nič nechýba.

Počas jednej z aktivít sme dostali papier a pero. Bolo to asi to najlepšie, čo mohlo prísť. Nemohlo sa to stať vo vhodnejšiu chvíľu, potrebovala som si upratať myšlienky,  aj sa mi to podarilo. Kúsok z toho som napísala:

„Sedím tu, v krásnej očarujúcej prírode, plnej stromov, ktorých konáre zvýrazňujú zlaté slnečné lúče. Som obklopená trávou, mladými stromami, suchými steblami lúčnych kvetov a úžasnou lesnou vôňou, ktorá mi prechádza celým telom. Cítim pokoj. Cítim ako je moje telo po dlhej dobe fyzicky aj psychicky oddýchnuté. Jemný vietor pohybuje končekmi mojich vlasov a ja sa cítim byť šťastná.“

Ani nevieš, ako som ti vďačná za to, že si ma presvedčila, aby som strávila ten týždeň so super ľuďmi. Tam som si uvedomila, že aj keď veľká časť môjho života odišla, tak prídu ďalšie. Možno menšie, ale prídu... Hoci viem, že tam zostane stále prázdne miesto, už sa naň snažím pozerať s peknými spomienkami.

Som vďačná za každý dobrý, ale aj zlý pocit, s ktorým som od Teba odchádzala. Každý z nich ma posunul dopredu. Možno by som to dokázala aj sama, ale trvalo by to určite dlhšie ako s Tvojou pomocou. Každá veta, ktorú si vyslovila, pre mňa niečo znamenala, a aj bude znamenať.

Veľmi si vážim, že som Ťa mohla aspoň trochu spoznať a že som toho pol roka (možno aj viac) mohla stráviť práve s Tebou. S nikým iným si to ani neviem predstaviť .Veľmi si mi prirástla k srdcu.

Budeš mi veľmi chýbať.

Sofi