Vitajte na stránkach PLAMIENOK n.o.
Viac života, menej bolesti

Dnes žijeme s Maximkom v srdci. Aj vďaka Plamienku.

Dnes žijeme s Maximkom v srdci. Aj vďaka Plamienku. Dnes žijeme s Maximkom v srdci. Aj vďaka Plamienku.

V dome Katky a Maroša je ticho. Starší syn Adam je v škole, z obývačky zmizla hučiaca odsávačka, kyslíková bomba i všetky veci, ktoré ležiaci Maximko potreboval. „Jeho kočík sme deň po Štedrom dni odviezli mamičke zo Žiliny, ktorá ho využije pre svoju dcérku. Má šesť rokov, toľko ako mal Maximko," hovorí Maroš. Maximko mal vážne metabolické ochorenie a hoci do dvoch rokov sa vyvíjal ako zdravé dieťa, choroba mu časom vzala možnosť chodiť, hovoriť a naplno vnímať. Nevzala mu však domov a prítomnosť blízkych.  Keď mal štyri roky, dostal aj leukémiu a niekoľko mesiacov musel stráviť v nemocnici. „Doma by sme starostlivosť o Maximka bez pomoci Plamienka nemohli zvládnuť. Trávili by sme v nemocniciach oveľa viac času. A vedeli sme, že Maximko ho má málo.

Maxim s otcom na vylete

Vďaka Plamienku sme zadarmo dostali všetko potrebné zdravotnícke vybavenie i prístroje, mohli sme kedykoľvek zavolať lekárovi. Maximko mohol byť doma s nami, medzi svojim hračkami, v známom prostredí,“ hovorí Maroš. Aby mohli byť synčekovi počas dlhých rokov úplne k dispozícii, snažili sa starať aj o seba i navzájom jeden o druhého. Dokonca zvládli postaviť dom a presťahovať sa. „Bolo ťažšie to zorganizovať, ale snažili sme sa. Ja som si chodila zabehať, na angličtinu, cvičiť, aj sadnúť si s kamarátkami. Veľmi mi to psychicky pomáhalo, pretože som bola s Maximkom doma. Majo je popri svojej práci aj dobrovoľným hasičom, tam naberal silu on. Adama sme vodili na krúžky a na tréningy, pomáhali aj starí rodičia,“ vymenúva Katka. Obaja sa zhodujú, že teraz si nanovo zvykajú tráviť čas spolu. „Predtým sme sa pri Maximkovi museli striedať, aj na dovolenky sme chodili oddelene. Občas sa stalo, že sme sa doma len míňali,“ hovorí Majo.

Na syna obaja spomínajú s láskou. „Volali sme ho Dukát. Kým bol ešte zdravý a chodil, mal zlaté vlásky a bol bucľatý, taký dukátik,“ hovorí Katka. Zostali im fotky zo spoločných výletov a príhody, ktoré im aj dnes vyvolajú na tvári úsmev. Katka si začína hľadať prácu, rozmýšľajú  nad spoločnou letnou dovolenkou. „Snažíme sa neprestať žiť,“ hovorí Katka. Majo si dal na predlaktie vytetovať synčekove meno s dátumom jeho narodenia i smrti. Dátumy spája červená čiara v tvare srdcovej krivky. Maximko však aj ďalej zostáva v ich srdciach a v každej činnosti, ktorú robia.

 Maria Jasenkova vysetruje Maxima doma vonku na zahrade

Čo Katke pomáha v tomto období?

Pohyb – Keď je to možné, chodievam behať aj cvičiť. Vyčistí mi to hlavu a cítim sa potom vždy lepšie.

Knihy- čítam veľa životopisných kníh. Životy zaujímavých ľudí ma inšpirujú.

Priatelia- stretávať sa s kamarátkami, s ktorými sa dokážem úprimne porozprávať, je liečivé.

Pokračovanie v zaužívaných zvykoch- neprestávam robiť veci, ktoré som robievala aj predtým.

Pomáhanie iným- radosť iných ľudí je radosťou i pre mňa. Rozhodla som sa pomáhať Plamienku a rodinám, o ktoré sa stará.

Darcovstvo obohacuje všetkých. Darujte aj Vy nevyliečiteľne chorým deťom čas doma. Darujte Plamienku 2% z daní. Ďakujeme.

Mgr.Marcela  Fuknová
Mgr.Marcela Fuknová 3.3.2020
Kategórie