Dcérku budem vždy vidieť v modrých dupačkách

Plamienok pomáha nevyliečiteľne chorým deťom prežívať svoje dni doma. Dajte im aj vy možnosť tráviť vzácny čas, ktorý im zostáva, s ich najbližšími.

Darujte Plamienku 2 percentá z vašich daní.

Loran, dcérka Pavla a Barbory Šurabovcov, žila kvôli nevyliečiteľnej chorobe obličiek len päť krátkych mesiacov. Vďaka starostlivosti neziskovej organizácie Plamienok však mohli Šurabovci väčšinu času stráviť so svojím dievčatkom doma. Po štyroch rokoch na toto obdobie spomínajú so smútkom, no najmä s láskou.

"Tu Lola zvyčajne ležala," ukazuje Barbora na gauč blízko veľkého presvetleného okna. "Bola vždy s nami v obývačke, aby sme jej boli nablízku. Nikdy sme tu však nezaspali. V ten večer, keď maličká odišla, sme však už boli veľmi unavení a ľahli sme si na gauč k nej. Zobudila som sa uprostred noci a zdalo sa mi, že už nedýcha. Naklonila som sa k manželovi, ktorý spal a dotýkal sa jej hlavou. Zobudil sa, skontroloval ju a povedal mi- Barborka máš pravdu," hovorí Barbora o posledných spoločných chvíľach.

Šurabovci sú vďační, že ich dcérka mohla vtedy zaspávať medzi mamou a otcom, cítiť ich dotyky a vnímať ich dych. Akoby ju obaja mohli odprevadiť. Loran bola ich prvé bábätko a krátko po narodení jej zistili nevyliečiteľnú chorobu obličiek. Mama s ňou strávila niekoľko týždňov v nemocniciach. Po pobyte v DFNsP na Kramároch, keď lekári skonštatovali, že ani dialyzačná liečba Loran nepomáha, sa Šurabovci skontaktovali s Plamienkom. Nezisková organizácia, ktorá sa stará o ťažko, nevyliečiteľne choré deti, im ponúkla pomoc. "Predtým som mala strach byť s dcérkou doma, nechcela som sa od nej pohnúť. Cítila som sa bezmocná a bála som sa, že Lole nedokážem pomôcť. Byť spolu doma s podporou Plamienka bolo zrazu o niečom úplne inom.

Dostali sme všetky potrebné prístroje, kedykoľvek sme sa mohli skontaktovať s lekárom z Plamienka. Manžel si vzal voľno, mohli sme dcérku kúpať, prihovárať sa jej, vnímať jej úsmevy. Nemohli sme iba plakať, a ani sme nechceli. Žili sme," konštatuje Barbora. "Mali sme k dispozícii malý prenosný kyslíkový prístroj. Chodili sme s kočíkom do záhrady, aj pred dom. Mohla nás navštevovať rodina, vďaka Plamienku sme zvládli aj náročné obdobie, keď bolo treba Lole dávať lieky v noci každú hodinu," hovorí mama, ktorá sa dnes už stará o takmer 3-ročného syna Brunka. Synček Šurabovcov sa narodil úplne zdravý. Dcérku im pripomínajú krásne fotografie rozvešané po dome. "Keď sa večer za Lolu modlím, predstavujem si ju doma, tu na gauči a vidím ju v modrých dupačkách. A som vďačná, že aj vďaka Plamienku si svoju dcérku  môžem takto pamätať."