Čo povedať, keď stretneme známeho po smrti blízkej osoby

Čo povedať, keď stretneme známeho po smrti blízkej osoby Čo povedať, keď stretneme známeho po smrti blízkej osoby

 

„Náš syn zomrel, keď mal 3 mesiace. V nasledujúcich dňoch a týždňoch som putovala vo svojej vlastnej hmle smútku. Moji priatelia si držali odstup. Neskôr sa mnohí z týchto ľudí ospravedlnili. Nehovorili nič, asi zo strachu, že by povedali zlú vec." 

Tento druh zážitku sa opakuje v mnohých rôznych formách: kamarát dostane „kopačky“, kolega výpoveď alebo milovaná osoba zlú správu, že má nevyliečiteľnú rakovinu. Čo sa dá povedať v takých situáciách?

Aj keď to nie je ľahká otázka, jedna vec je istá: je lepšie nepovedať nič, ako povedať zlú vec. Nemôžete napraviť, čo sa stalo, ale môžete sedieť s niekým vedľa seba, aby sa necítil tak osamelo. Vyžaduje to iba úmysel, ochotu cítiť sa nepríjemne a otvorené, počúvajúce srdce. Ponúkame Vám päť spôsobov, ako reagovať, keď stretnete ľudí, ktorí utrpeli obrovskú stratu.

1. Najprv si uvedomte svoje vlastné pocity. 
Keď sa dozvieme, že blízky človek stratil milovanú osobu, prežívame úzkosť. Našou tendenciou je však ignorovať ju, tváriť sa, že to tak nie je. Ak sa najprv zameriame na našu vlastnú úzkosť, budeme v oveľa silnejšej pozícii, aby sme mohli dobre reagovať na osobu, ktorej sa to týka.

2. Potom sa zamerajte na osobu, s ktorou ste. 
Pripomeňte si, že izolácia, ktorú veľmi pravdepodobne cíti, je takmer rovnako bolestivá ako šok a smútok zo samotnej straty. Ak sa rozhodnete jej vyhnúť, pretože neviete, čo povedať, slúži to iba vašim potrebám. Smútiaci potrebuje pohodlie, kontakt, podporu a angažovanosť počas smútku. 
Zo skúsenosti vieme, že tieto vyjadrenia nepomáhajú: „Všetko sa deje z nejakého dôvodu“ alebo „Viem presne, ako sa cítite.“ Ako viete, že existuje dôvod? Ako viete, ako sa cítia?

3. Priznajte, že neviete, čo povedať. 
To je dobrý začiatok. Vyskúšajte niečo jednoduché, čo roztopí ľady a začne konverzáciu, alebo aspoň pošle správu druhej osobe, že nie je sama. "Je mi ľúto, že si si tým prešiel(a). Chcel by som len, aby si vedel(s), že mi na Tebe záleží. “

4. Počúvajte. 
Ak je osoba ochotná o strate hovoriť, počúvajte. Je to najdôležitejšia vec, ktorú môžete urobiť. Vypočujte si ich príbeh bez prerušenia. Nehovorte im, čo cítia alebo ako by sa mali cítiť. Stačí uznať ich bolesť a vypočuť si, aké to pre nich je. Vašou úlohou nie je ich napraviť alebo im radiť. Stačí ponúknuť Vašu blízkosť a priestor pre kontakt prípradne rozhovor.

5. Ponúknite konkrétnu pomoc. 
Skôr než povedať: „Dajte mi vedieť, čo pre Vás môžem urobiť,“ ponúknite im niečo konkrétne a praktické: nákup potravín, postráženie detí, navarenie obeda a pod. Skúste sa opýtať, či môžete zajtra zavolať alebo prísť, ak chcú zostať na pár dní doma.


Plamienok ponúka rodičom detí, ktoré stratili blízkeho, bezplatné konzultácie s psychológom ako aj individuálne aj skupinové terapie pre deti aj dospelých. Môžete sa na nás obrátiť aj ihneď po úmrtí, no i kedykoľvek neskôr v najbližšom období niekoľkých mesiacov. Pokúsime sa Vám poradiť s konkrétnymi otázkami či s rôznymi situáciami, ktoré môžu po strate rodiča či súrodenca nastať. Každé dieťa je iné, ale budeme spoločne hľadať cestu, aby ste stratu blízkeho zvládli.

Darujte nám, prosím, 2 percentá z daní, aby aj vďaka bezplatnej pomoci lekárov a psychoterapeutov z Plamienka mohol byť život ťažko chorých detí, ale aj tých, ktoré stratili blízkeho, radostnejší.
Ďakujeme.

Zdroj. Krátené.