Chvíle, ktoré sme vďaka Plamienku spolu prežili doma, nám pomáhajú ísť ďalej
Plamienok zvyčajne vstupuje do života rodín v tom najťažšom období.
„Náš intenzívny kontakt s Plamienkom začal aj skončil v roku 2018. Vedeli sme o ňom z počutia, naša dcéra Lujza bola takmer 4 roky onkologickou pacientkou. Až sme sa raz aj my zo dňa na deň dostali do bodu, keď jej už na oddelení v nemocnici nevedeli ponúknuť šancu na život... Deň, keď sa nám radikálne zmenili životy. Zároveň sme v tejto nesmierne ťažkej situácii cítili, že s pomocou Plamienka to zvládneme, že budeme môcť byť pri Lujzinke až do konca a že spolu spravíme všetko pre to, aby jej bolo posledné týždne najlepšie, ako sa len dá,“ hovorí Lujzina mama Lenka. Situácia ich rodiny bola naozaj výnimočná. "Boli to veľmi intenzívne chvíle aj vzhľadom na to, že som bola v poslednom trimestri tehotenstva a naozaj sme netušili, ako toto celé naše deti naplánujú. Stihnú sa ešte stretnúť? Odíde Lujza skôr, ako sa stihne jej vytúžená sestrička narodiť? Najdesivejšia bola pre mňa predstava, že budem musieť odísť do pôrodnice a budem nútená ju nechať doma. Opustiť ju v tom najťažšom. Počká na nás, kým sa vrátime? Nikdy nezabudnem, ako ma pani riaditeľka po telefóne ubezpečovala, že ak by na mňa prišiel pôrod, poskytnú nám intenzívnu starostlivosť u nás doma a budú pomáhať manželovi, aby sme to všetci zvládli. Pocit bezpečia, ktorý nám Plamienok poskytoval, bol neskutočný. Patrí im veľká vďaka, vďaka za to, že sme mohli byť s Lujzinkou v domácom pohodlí, v tichosti, v objatí aj prijatí, v nekonečnej láske. A potom jedno ráno odišla,“ pokračuje Lenka.
O 13 dní neskôr sa narodila Zojka. Lenka tvrdí, že zo spoločných chvíľ dodnes čerpajú silu. „Naše baby sa stretnúť nestihli, no Lujzinka navždy bude súčasťou nášho života. Bez Plamienka a jeho darcov by sme nemohli spolu zažiť to, čo sme zažili najmä za posledné dva dni jej života. Je to niečo, z čoho čerpáme dodnes a asi aj navždy budeme. Niečo, čo nám dáva pokoj a silu ísť ďalej. Aj s týmto ťažkým bremenom. Zo srdca Vám ďakujeme!“
„Náš intenzívny kontakt s Plamienkom začal aj skončil v roku 2018. Vedeli sme o ňom z počutia, naša dcéra Lujza bola takmer 4 roky onkologickou pacientkou. Až sme sa raz aj my zo dňa na deň dostali do bodu, keď jej už na oddelení v nemocnici nevedeli ponúknuť šancu na život... Deň, keď sa nám radikálne zmenili životy. Zároveň sme v tejto nesmierne ťažkej situácii cítili, že s pomocou Plamienka to zvládneme, že budeme môcť byť pri Lujzinke až do konca a že spolu spravíme všetko pre to, aby jej bolo posledné týždne najlepšie, ako sa len dá,“ hovorí Lujzina mama Lenka. Situácia ich rodiny bola naozaj výnimočná. "Boli to veľmi intenzívne chvíle aj vzhľadom na to, že som bola v poslednom trimestri tehotenstva a naozaj sme netušili, ako toto celé naše deti naplánujú. Stihnú sa ešte stretnúť? Odíde Lujza skôr, ako sa stihne jej vytúžená sestrička narodiť? Najdesivejšia bola pre mňa predstava, že budem musieť odísť do pôrodnice a budem nútená ju nechať doma. Opustiť ju v tom najťažšom. Počká na nás, kým sa vrátime? Nikdy nezabudnem, ako ma pani riaditeľka po telefóne ubezpečovala, že ak by na mňa prišiel pôrod, poskytnú nám intenzívnu starostlivosť u nás doma a budú pomáhať manželovi, aby sme to všetci zvládli. Pocit bezpečia, ktorý nám Plamienok poskytoval, bol neskutočný. Patrí im veľká vďaka, vďaka za to, že sme mohli byť s Lujzinkou v domácom pohodlí, v tichosti, v objatí aj prijatí, v nekonečnej láske. A potom jedno ráno odišla,“ pokračuje Lenka.
O 13 dní neskôr sa narodila Zojka. Lenka tvrdí, že zo spoločných chvíľ dodnes čerpajú silu. „Naše baby sa stretnúť nestihli, no Lujzinka navždy bude súčasťou nášho života. Bez Plamienka a jeho darcov by sme nemohli spolu zažiť to, čo sme zažili najmä za posledné dva dni jej života. Je to niečo, z čoho čerpáme dodnes a asi aj navždy budeme. Niečo, čo nám dáva pokoj a silu ísť ďalej. Aj s týmto ťažkým bremenom. Zo srdca Vám ďakujeme!“
Darcovstvo obohacuje všetkých. Darujte aj Vy nevyliečiteľne chorým deťom čas doma.