Aj ja som zažila domov

Volám sa Lada a môj príbeh nebol dlhý. Vedeli sme od začiatku, že môj stav je vážny. Už na piaty deň som odišla z nemocnice a ležala doma na gauči a brat Miško bol vedľa mňa...
Potrebovala som síce lieky a pomôcť s papaním, ale najmä mamu, otca, Miška a náš domov. Doniesli mi do izby veľa liekov a niektoré prístroje. Všetci sme chodievali spolu na prechádzky, hrali sa a spali. A Plamienok mi pomáhal, aby mi bolo doma čo najlepšie a nič ma nebolelo. Hrávali sa pri mne s Miškom s autíčkami. Niekedy ma to vyrušovalo, ale nakoniec som vždy zaspala. Mama im uvarila kávu a spolu s tatom sa rozprávali. Nie vždy som tomu rozumela. Cítila som, že im to pomáha. Bolo nám spolu fajn. Aj ja som zažila domov. Ďakujem.

Darujte 2%, aby nevyliečiteľne choré deti mohli byť doma.