Zvonkov odkaz: naplnený život je ten, keď si pomáhame
Dátum publikovania: 23.4.2026
Do neziskovej organizácie Plamienok zavolala Martina, mama malého Zvonka. „Chcela by som, aby Zvonkov príbeh pomohol deťom a rodinám, ako je tá naša. Vďaka Plamienku sme mohli byť spolu doma a žili sme naplno až do konca,“ povedala Martina počas telefonátu.
Rodičia Zvonka kontaktovali Plamienok ešte v čase, keď nemali potvrdenú diagnózu. „Až omnoho neskôr nám lekári povedali, že Zvonko má atypickú formu spinálnej muskulárnej atrofie.“ Je to choroba, ktorá postihuje nervy a spôsobuje postupné slabnutie svalov v celom tele, čo vedie k problémom s pohybom, dýchaním a prehĺtaním. „Neustále sme sa kvôli ťažkostiam s dýchaním vracali do nemocnice, doma sme boli len veľmi málo. Nevedela som, ako nastaviť domáci režim, chcela som, aby sme žili ako rodina doma,“ hovorí Martina.
Lekári a zdravotné sestry Plamienka Zvonka navštevovali pravidelne, aby skontrolovali jeho zdravotný stav, upravili liečbu, porozprávali sa s Martinou a aspoň chvíľu sa zahrali so Zvonkom a jeho dvoma sestrami Jelkou a Tonkou. „Plamienok proste príde s veľkou veselou taškou. Príde vždy jedna pani doktorka. A jedna pani sestrička. Aj naše staršie dcéry sa vždy tešili, kedy príde Plamienok," spomína Martina. „Prišli aj v noci, keď sa napríklad Zvonkovi zle dýchalo. Vyšetrili ho, nabrali krv, dali antibiotiká. Inak by sme znovu museli ísť do nemocnice."
„Keď sme sa prvýkrát dostali do starostlivosti Plamienka, bolo to pre nás ťažké. Musela som si priznať, že si neviem pomôcť sama. Paliatívna starostlivosť znamená mať pokojnejšie rána, lepšie trávenie, lepšie spať. Znamená žiť zdravší a kvalitnejší život doma, nebyť odkázaný na náhle cesty do nemocnice, ktoré potom rozbíjajú aj rodinný život."
Zvonko bol doma rád, miloval spoločnosť, ale zároveň aj svoj vlastný priestor. Bol napojený na dýchací prístroj, Martina ho kŕmila hadičkou priamo do žalúdka. Nemohol rozprávať, ale vždy si našiel spôsob, ako dať najavo, čo sa mu páči a čo nie. V jeho prítomnosti bolo cítiť niečo vzácne: žil naplno, intenzívne. Rád si pozeral knižky, točil dreveným kolesom, počúval pesničky, pozoroval Jelkine a Tonkine hry.
„V súvislosti s paliatívnou starostlivosťou aj s diagnózou nášho syna som rozmýšľala o smrti, musím sa priznať, veľmi často. Vlastne skoro každý deň. Pri krehkých deťoch, ako bol Zvonko, je táto otázka omnoho reálnejšia. Plamienok nám v ťažkom životnom období daroval istotu a pokoj. Vedela som, že lekárovi môžem kedykoľvek zavolať, a ak bude treba, prídu k nám. Mohla som sa na nich spoľahnúť. Vedela som, že mu pomôžu. A boli s nami až do konca."
„Kebyže mám jedným slovom povedať, čo je taká kľúčová vec na Plamienku pre nás, tak je to vďačnosť. Vďačnosť za každý deň, ktorý sme prežili spolu, vďačnosť za dni a noci, ktoré sme mohli byť doma. Vďačnosť."
Rozhodli sme sa Zvonkov príbeh zverejniť, pretože veríme, že na tomto svete môžeme žiť naplnený život vtedy, ak si navzájom pomáhame. To je pre nás Zvonkov najväčší odkaz do života.
Rodín s vážne a nevyliečiteľne chorým dieťaťom, ako je Zvonko, dnes pribúda. Bezplatná pomoc – domáca paliatívna starostlivosť, ktorú Plamienok ponúka najmä vďaka 2 % z daní, je pre ne darom. Pomáha deťom zostať doma čo najdlhšie a rodinám zvládať to, čo by samy nezvládli. Darujte, prosím, Plamienku 2 % z dane aj vy. Ďakujeme.
MUDr. Mária Jasenková