Rodičia po strate milovanej osoby: Zdieľaný smútok nie je menší, ale znesiteľnejší

Majka prišla o manžela. Bolo to pri návrate z dovolenky. Krásny, slnečný deň, ktorý jej a synovi úplne zmenil život. ,,Odvtedy môj syn hovorí o našom terajšom živote ako o našom druhom živote. To, čo bolo predtým, bol iný, ten prvý život. Stretnutia ľudí, ktorí zdieľajú tie isté emócie, majú podobný problém, len v inom odtieni - v podstate ani nedokážem opísať tú energiu, s ktorou som vždy odtiaľto odchádzala," hovorí. ,,Sila  skupiny je neskutočná. Energia, ktorá vyšla z každého nášho stretnutia, energia, ktorú si navzájom odovzdávame, nám dáva silu pokračovať ďalej. Ťažko sa to opisuje slovami."

,,V Plamienku pomáhame ľuďom, rodinám a deťom, ktoré stratili blízku osobu, pretože nám to dáva zmysel, pretože nás to obohacuje. A pretože to prehlbuje náš život," hovorí MUDr. Mária Jasenková, riaditeľka neziskovej organizácie Plamienok. ,,Vytvorili sme program terapeutických skupín pre rodičov, deti a tínedžerov, ktorí stratili blízkeho. Cítiť blízkosť ľudí, ktorí tiež stratil blízkeho, byť s nimi, tvoriť spolu, hrať sa a rozprávať pomáha zmierniť bolesť a samotu a objaviť v sebe silu žiť ďalej.“

Na poslednom terapeutickom stretnutí rodičia ponúkli jeden druhému kúsok zo seba samých. Hovorili o tom, že zdieľaný smútok nie je menší, je však viac znesiteľný. ,,S ôsmimi ľuďmi sme prešli osem mesiacov ich cesty. Ďakujeme, že nám dovolili, aby sme boli súčasťou tejto cesty aj napriek tomu, že toto obdobie bolo náročné. Rozhodli sa žiť ďalej a hľadajú spôsob ako vnímať aj krásu života," pripomína Zuzka, psychologička z neziskovej organizácie Plamienok.

,,Pred vyše troma rokmi som stratil syna. Strata je veľká," hovorí Vlado, z ktorého slov cítiť, ako veľmi to stále bolí. ,,Viem, že bolesť, zostane, nedá sa úplne vymazať a stáva sa súčasťou našej osobnosti. Ja som sa občas terapii bránil. Musím to otvorene priznať. Niekedy som prichádzal s nedôverou. Ale je pravda, že aj v tomto smere sa dá veľmi pomôcť a pomáha práve to zdieľanie a prijatie ľuďmi, ktorí zažili niečo podobné. V tomto smere patrí Plamienku moje poďakovanie. Veľké poďakovanie za to, že dáva možnosť pomáhať v rámci takejto platformy nám, ktorí sme niečo takéto prežili. Samozrejme, ďakujem aj všetkým tým, ktorí toto všetko umožňujú Plamienku robiť. Všetkým darcom a ľuďom, ktorým záleží na pomoci iným. Nevedel som o tom, že Plamienok robí aj takéto aktivity ako smútkovú terapiu. Dnes musím povedať, že keď sa človek tej pomoci otvorí, ona príde. Niekedy to ide rýchlejšie, niekedy pomalšie, ale príde to. Ďakujem pekne," hovorí o úľave na duši.

Ďalšia Majka pred rokom stratila dcérku. ,,Zdalo sa mi nemožné vysporiadať sa s tým. Ale vďaka Plamienku sa mi to podarilo. Aj napriek slzám. Bol to ťažký rok, veľký kus cesty, ale samej by mi to trvalo oveľa, oveľa dlhšie," povedala.

Veronika prišla o manžela. ,,Odporúčam každému, kto zažil takúto stratu, aby navštívil Plamienok. Nájde tu skupinu ľudí, ktorým nemusí nič vysvetľovať a aj tak všetci chápu, ako sa cítiš," dodala.

Aj Inka bola nejaký čas súčasťou Plamienka: ,,O Plamienku som vedela aj predtým. Netušila som však, že Plamienok poskytuje aj smútkovú terapiu. Som rada, že som bola súčasťou tejto skupiny, veľa mi to dalo. A hoci si musíme odsmútiť smútok sami v sebe, je veľmi dôležité, keď to zdieľame spoločne."

Aďa mala tiež možnosť zúčastniť sa na terapiách, ktoré jej podľa vlastných slov pomohli opäť nájsť samú seba. ,,Mala som pocit, že už to nepôjde, pretože tá strata bola obrovská - a vždy bude. Ale vďaka Plamienku som sa dokázala postaviť znova na nohy a ísť ďalej, lebo som tu našla priateľstvo, pochopenie a pomoc."

Tretia Majka v skupine prišla o manžela po ťažkej chorobe. S troma deťmi ostali sami. ,,Ešte počas manželovej choroby som cítila zodpovednosť a potrebu komunikovať s deťmi o tom, čo sa u nás doma deje. A čo sa môže stať. Bohužiaľ sa to aj stalo. Tak som požiadala Plamienok o odbornú pomoc, aby som čo najviac zmiernila traumu, ktorá vznikla po tom, čo manžel ochorel a zomrel. Počas smútkových terapií som v prvom rade našla skupinu ľudí, ktorí majú podobný osud a prechádzajú podobnými pocitmi. Je fajn vedieť, že človek v tom nie je sám. Je úžasné zdieľať tieto svoje osudy, pocity a vzájomne sa podporovať. Veľmi ďakujem za to, že sme aj spoločne s deťmi mohli absolvovať takéto terapie. Našli sme tu bezpečné prostredie a oporu. Mohli sme sa aj kreatívne vyžiť. Veľká vďaka ľuďom, ktorí zabezpečujú celú tú materiálnu základňu a tým, ktorí vytvárajú tieto skupiny a zabezpečujú celý chod Plamienka. Aj vďaka  svojej osobnej skúsenosti som sa stala podporovateľkou tohto občianskeho združenia a šírim túto myšlienku aj vo svojom okolí. Šírim odkaz, čo všetko Plamienok robí. Verím, že toto združenie bude dlho fungovať na pomoc aj iným ľuďom, aby našli podobnú oporu a podporu, akú sme tu našli my."

Aj v ťažkých životných situáciách je možné nájsť cestu vpred. ,,Nech nám slová členov našej terapeutickej skupiny dodajú odvahu požiadať o pomoc. Nie je to prejav slabosti. Je to prejav sily. Buďme k sebe láskaví," dodáva na záver Mária Jasenková.

Každý z nás smúti po svojom, ale nikto nemusí smútiť sám.