Príhody z Plamienka: O dezinfekcii a o tom, že aj muži smútia

Príhody z Plamienka: O dezinfekcii a o tom, že aj muži smútia Príhody z Plamienka: O dezinfekcii a o tom, že aj muži smútia

Paula nastúpila ako psychologička do Plamienka krátko po skončení školy. „Počas štúdia sa mi narodil syn Teodor. Od bakalárskeho ročníka sme to ťahali spoločne, s veľkou podporou mojich rodičov. Typickú materskú dovolenku som však nezažila. Musím sa priznať, že téma zomierania a smútenia, bola pre mňa náročná a obávala som sa jej. Aj preto som si povedala, že prišiel čas postaviť sa svojim strašiakom a prihlásila som sa na vzdelávací kurz, ktorý Plamienok organizoval. Spočiatku som ale dlho váhala. Prihlásiť sa? Neprihlásiť sa? Ísť na pohovor? Ísť tam aj druhýkrát? Napokon som však išla, a svoje rozhodnutie neľutujem," konštatuje Paula s úsmevom.

Počas kurzu dokončovala zároveň štúdium. „Na jednu z prezentácií som si vybrala ako tému smútkové poradenstvo. Po vzdelávacom kurze mi Plamienok ponúkol prácu. Očakávania som nemala, k psychologickej praxi v Plamienku som však pristupovala s rešpektom. Táto práca je odborne náročná a ľudia, ktorí smútia, prechádzajú z jedným najťažších období svojho života. Budem schopná im pomôcť? Mala som vedomosti z kníh, z prednášok, no stále je to iba teória. Myslím, že na smútok sa nedá pripraviť, pretože každý ho prežíva inak," rozpráva Paula.

Jej prvou klientkou bola Miška, 14-ročné dievča, ktoré stratilo otca. „Mala som pokračovať v terapeutických stretnutiach, ktoré Miška predtým absolvovala s mojou kolegyňou Terkou, ktorá odchádzala na materskú dovolenku. Prvé stretnutie s Miškou som nestihla. Išla som totiž na domácu návštevu rodiny chorej Anetky až ku Žiline. Bola kalamita, s pani riaditeľkou sme zapadli do snehu a museli nás vyťahovať. Stretnutie sa teda podarilo až na druhý pokus," hovorí Paula.
Miška si ju získala. „Na svojich 14 rokov je veľmi vyspelá. Po jednom náročnom rozhovore o jej strate mi povedala - rozprávanie o mojom smútku za ocinom je pre mňa ako dezinfekcia. Bolí ma to, ale  pomáha mi to, aby sa mi rana rýchlejšie zahojila..."

Práca s rodičmi, ktorí stratili dieťa, je pre Paulu tiež výzvou. „Väčšinou sú to ženy a mamy. Jeden z mojich klientov je však muž. Ivan - otec, ktorý prišiel o pár týždňové bábätko. Po niekoľkých stretnutiach v párovej terapii sa napokon rozhodli s manželkou absolvovať terapie individuálne a prejsť svoju cestu s podporou Plamienka. Po prvých stretnutia som vedela, že musíme obaja intenzívne pracovať a myslím, že sa nám spoločne darí. Vidím u neho veľký posun. Snaží sa spojiť sám so sebou a hľadá spôsob, akým chce žiť ďalej tak, aby sa cítil lepšie. Hľadá kľúč k sebe a svojmu smúteniu a dokáže už lepšie pomenovať to, čo cíti. Obdivujem, že mal odvahu vyhľadať pomoc a priznať si svoju zraniteľnosť. Mnoho mužov sa snaží po strate dieťaťa držať svoje partnerky nad vodou, snažia sa byť tí silní. Aj oni však smútia. A nie menej. A niektorí z nich, tak ako Ivan, mi dovolia sprevádzať ich kúsok na ich ceste. A pre mňa je to dar."

Ďakujeme našej psychologičke Paule za jej otvorenosť, dôveru a ochotu otvoriť svoje vnútro aj pred ľuďmi, ktorí ju nepoznajú. Aj rodiny, o ktorých deti sa staráme, sa otvoria nám a zo začiatku nás tiež nepoznajú. Deťom a rodinám pomáhame bezplatne. 

Deťom a ich rodičom, ktorí stratili blízkeho, ponúkame psychologickú pomoc formou 15 minútových konzultáciíindividuálnych, skupinových terapií a tiež terapeutického letného tábora
     
 
Mgr. Marcela  Fuknová
Mgr. Marcela Fuknová 17.6.2021
© 2024 PLAMIENOK n.o. Všeobecné obchodné podmienky