Môj najkrajší moment v roku 2018

Páčilo sa mi, že som mala narodky. Zaľúbila som sa do jedného chalana a držala som sa sním za ruku v rade na obed.

Chytala som koňa, ktorý cválal. Jazdila som na štvorkolke vo výbehu s koňmi. Pekné je, keď sa u nás vo vchode pokazí zámok a na chodbe prespí bezdomovec.

Pekné momenty, okamihy, ktoré nás zohrejú pri srdci alebo minúty, počas ktorých nám na perách pohráva úsmev šťastia. Spočiatku si asi poviete, že ich nebolo veľa, no keď zatvoríte oči a premiestninte sa do svojej knižnice spomienok, kde šťastie sedí v poličkách s komédiou a smútok s tragédiou, zistíte, že kdesi hlboko v hlave je celý archív. A tak ... tu teraz sedím a myšlienkami putujem do minulosti, aby som objavila stratené šťastie. Venčenie psa s kamarátkou. Objatie brata. Spoločné počúvanie priesní s chlapcom, ktorý hrá v mojom živote dôležitú rolu. Spomienky sú ako plameň sviečky. Svietia istú dobu, žiaria vôkol a pomáhajú nám vidieť svet v krajších farbách.

Môj našťastnejší moment v roku 2018 bol, keď mi mama oznámila, že som sa dostala na gymnázium. A keby už bol koniec roka, tak sú to aj Vianoce.

Moje pekné momenty boli, že som si našla super kamoša a že som bola v Plamienku.

Mikuláš, dovolenka, vyrábanie snežnej gule, pánsko-detská jazda, jarmok v Trnave, narodeniny, meniny, stretnutia v Plamienku.

To, že môžem byť každý piatok v Plamienku.