Keď som si dovolila iba byť

Dátum publikovania: 11.8.2026

Moja cesta počas kurzu pre budúcich dobrovoľníkov Plamienka
Veronika absolvovala polročný kurz Plamienka pre budúcich dobrovoľníkov, ktorí môžu pod vedením odborníkov sprevádzať rodiny s deťmi po strate blízkeho – rodiča, súrodenca či starého rodiča. Kurz jej priniesol nielen nové vedomosti a skúsenosti, ale nečakane sa dotkol aj jej vlastného života. Neskôr sa ako dobrovoľníčka zúčastnila letného terapeutického tábora pre rodiny po strate blízkeho, kde pracovala ako facilitátorka v skupine rodičov.

Kurz si ma pritiahol, keď som ho potrebovala

Keď som sa hlásila na polročný kurz do Plamienka, ešte som netušila aký prospešný pre mňa bude osobne. Mám pocit akoby si ma tento kurz pritiahol práve vtedy, keď som ho potrebovala.

Môj smútok driemal pod povrchom

Smútok pre mňa nikdy nebol cudzí pojem, no žiaľ a proces žialenia mi nebol úplne jasný. Akoby driemal pod povrchom, nedostávajúc priestor na prejavenie sa.

Neplač. Nebuď smutná. Nič také hrozné sa nestalo. Treba myslieť pozitívne. Už je to nejaký čas, skús sa trochu zabaviť. Tak som sa snažila podľa týchto rád fungovať.

Až o pár rokov neskôr, keď sa mi začali podobné situácie a vzorce opakovať, som bola chtiac-nechtiac konfrontovaná s myšlienkou, že túto veľkú stratu v sebe stále uzavretú nemám, že ju sprevádzajú výrazné pocity neistoty, viny a beznádeje, a že som nemala priestor a čas na jej odsmútenie.

Ako mám niečo odsmútiť? A ešte k tomu retrospektívne. Kde nájdem nejaký návod? Návod som nenašla.

Moja cesta je kreativita

Keď som bola ako teenagerka smutná, neistá či úzkostná, sadla som si za stôl, pustila hudbu a kreslila. Teraz v dospelosti ma to znovu začalo ťahať týmto smerom pri pociťovaní smútku.

A možno to bolo zrelosťou, mojím vtedajším aktuálnym rozpoložením, Božím vedením alebo čímkoľvek, rozhodla som sa netlačiť, nenútiť sa všetkému rozumieť, všetko vyriešiť, všetko mať pod kontrolou. Pustiť to. Nech to už malo znamenať čokoľvek.

Povedala som si, že to zistím. Že si to dovolím. A presne v tom období, kedy som sa cítila v skľučujúcom strachu, v priepasti, sama, v najväčšej tme sa objavil Plamienok. Naozaj, ako taký záblesk, vnuknutie.

Dovolila som si „iba byť“

V období posledných mesiacov som v Plamienku aj mimo neho začala prežívať väčšiu ľahkosť a pokoj. Paradoxne potom, ako som si dovolila byť aj s nepríjemnými pocitmi a emóciami. Nie ich za každú cenu zmeniť, ani im rozumieť, ale dovoliť si s nimi iba byť.

Doprajem si priestor, nechám to plynúť, dôverujem svojmu vnútru, mysli aj telu, že ma povedú tam, kam potrebujú. A oni to robia.

Zaujímavé je, že na túto zmenu v mojom živote ma upozornilo moje okolie. Veronika, vyzeráš byť spokojnejšia, vyrovnanejšia, často si teraz taká veselá. Hm, zamyslela som sa, asi naozaj som.

Kreativita sa stala mojou oporou

Znovu-prebudená kreativita mi pomohla viac sa spájať so sebou, s tým, čím som si prešla, čo som potrebovala a ako s tým viem naložiť teraz. Čo môže byť mojou oporou.

Vytváranie rôznych vecí ako napríklad keramika, maľovanie pohára, vitie venca, písanie básne či kreslenie majú pre mňa uzdravujúce účinky. Už samotný proces, ktorý mi pomáha sa sprítomňovať, byť tu a teraz a nie so svojimi úzkostnými myšlienkami je naozaj prospešný.

Prepojenie s druhými a bezpečný priestor je niečo, čo mi na kurze v Plamienku tiež pomohlo.

Smútenie nie je priama cesta

Niekedy, alebo skôr väčšinou, je pre mňa vyrovnávanie sa so stratou jeden veľký chaos, jeden deň sa už cítim lepšie, no potom zas cúvnem o pár krokov naspäť, hľadám cestu, spôsoby, ako sa s tým chaosom, bolesťou a úzkosťou vyrovnať.

Postupne som si začala uvedomovať, že pod vrstvami smútku, bolesti a viny sa skrýva hnev, ktorý som si dlho nedovolila ani pociťovať.

Paradoxne možnosť dovoliť si prežívať a prejavovať nielen smútok, ale aj hnev bolo taktiež niečo, čo mi dodalo viac energie a radosti do života.

Znovu nachádzam seba

No strata, ktorá pre mňa bola doposiaľ najväčšia bola tá, ktorú som si ani neuvedomovala a ktorú mi pomohol odkryť tento kurz – strata kontaktu so svojou autenticitou.

Dovoliť si byť sebou, povedať nie, nepáčiť sa, akceptovať chybu, neobviňovať sa...

Znovu na ceste so smútkom (pomocou kreativity, ale aj spirituality či kontaktu s blízkymi) nachádzam seba a hlbšiu radosť.

A zisťujem, že ani smútok, ani kreativita nie sú pre človeka lineárnymi skúsenosťami a všetko má svoje vlastné tempo a priestor – a je to úplne v poriadku.

Ďakujeme, Veronika❤️

Ďakujeme Veronike za čas, dôveru a otvorené srdce počas polročného vzdelávacieho kurzu aj letného terapeutického tábora.

Staňte sa dobrovoľníkmi Plamienka
Dobrovoľníci Plamienka sprevádzajú deti a rodičov po strate blízkeho na terapeutických skupinách, víkendových pobytoch aj letnom tábore. Na túto prácu ich pripravuje náš polročný vzdelávací kurz. V našom podcaste si môžete vypočuť skúsenosti tohoročných absolventov.

Prihlasovanie na rok 2027 je otvorené
Prihlasovanie do polročného kurzu „Ako komunikovať s deťmi a dospelými v náročných chvíľach“ je otvorené. Radi privítame študentov, odborníkov aj všetkých, ktorí chcú pomáhať druhým.

Zobraziť články:

Kategórie