Choré dieťa je dar, o Romanku sme sa mohli postarať aj vďaka Plamienku.

Ľudia, ktorí podporujú Plamienok, Romankinu tváričku poznali z fotiek na facebookovej stránke. Maličké dievčatko s nadšeným výrazom v očkách a s mašličkou v tmavých vláskoch. Jej vážny stav prezrádzala iba hadička v nose. Rodičia Romanku prijali, hoci lekári predpokladali, že sa narodí s genetickým syndrómom, ktorý sa nezlučuje s dlhodobejším životom. Romanka napokon žila 14 mesiacov. Jej mama dnes tvrdí, že to boli najšťastnejšie mesiace v ich spoločnom živote s manželom a staršou dcérou. Na rozhodnutí dovoliť Romanke narodiť sa napriek fatálnej diagnóze, by ani dnes nič nemenila. "Každé dieťa je dar, aj to choré. Romanka bola statočná bojovníčka a nás za svoj krátky život naučila veľa vecí. Tešiť sa z maličkostí, užívať si jeden druhého, vážiť si spoločné chvíle. A pokore voči životu," vraví Romankina mama. V ich útulnom dome sú ešte v skrini Romankine veci a na nástenke jej fotografie. Všade cítiť jej prítomnosť. Na poličke v obývačke je vystavený krásny sklený anjel. "Kúpila som ho na predvianočnej besiedke v škôlke staršej dcérky v deň, keď Romanka zomrela. Vypýtala som si slovo a poprosila ostatných rodičov, aby sa za Romanku modlili, pretože má choré srdiečko. Romankin stav sa v tom čase už veľmi zhoršoval, veľmi zle spávala, takmer ustavične sme bdeli. Bola som vyčerpaná, ale v tej chvíli som cítila zvláštny pokoj. V tú noc Romanka dodýchala. Jednoducho zaspala v posteli vedľa nás. Deň po jej odchode sme ešte zdobili stromček, aby deti mali Vianoce, hoci to bolo ťažké" rozpráva Veronika. Pod slovom "deti" myslí staršiu dcérku a svojho dospelého hendikepovaného brata, ktorý sa k nim prisťahoval po smrti ich mamy.

Ďakujeme.