AKO NÁM MÔŽE KREATÍVNE PÍSANIE POMÔCŤ PO STRATE BLÍZKEHO

Niekedy sa nám ľahšie píše, ako hovorí. Niekedy nedokážeme povedať nahlas takmer nič. Niekedy je náročné usporiadať si myšlienky a sústrediť sa. Práve kreatívne písanie môže byť jednoduchým spôsobom, ako dať tvar tomu, čo sa v nás deje, a zostať na chvíľu bližšie sami k sebe.

Čo je kreatívne písanie
Kreatívne písanie je ako cestovanie do neznáma, počas ktorého chceme zažiť, uvidieť a uvedomiť si niečo nové, čo obohatí náš život. Píšeme sami pre seba o tom, čo nám práve napadá tak, aby slová odrážali nielen to, čo si myslíme, ale aj to, ako nám je. Na chvíľu sa zastavíme a vnímame, čo sa v nás odohráva, čím v hĺbke duše vlastne žijeme. Potom sa pokúsime dať tento vnútorný život do slov.
Niekedy to môže byť jedno slovo, ktoré v nás rezonuje, jedna spomienka, ktorá sa nám vracia, či slová, ktoré sme ešte nikdy nevyslovili nahlas. Čím viac dokážeme byť k sebe úprimní a pravdiví, tým viac môže byť táto cesta obohacujúca a prinášať hlbšie porozumenie sebe samým.

Pomoc na ceste životom
Kreatívne písanie nám môže pomôcť byť viac v kontakte so sebou samým. Dnešný svet je rýchly a plný podnetov. Sme zahltení informáciami, spoločensky tlačení do výkonu a neraz sa dostávame do vnútorného chaosu. Často žijeme skôr tým, čo sa od nás „očakáva“, než tým, „kam nás smeruje naše srdce“.
Kreatívne písanie nám pomáha hlbšie vnímať náš vnútorný život – ako nám je so sebou samým, ako nám je s ľuďmi okolo nás, po čom túžime a čo nás trápi. Možno si povieme, že toto všetko už vieme. Život má však mnoho vrstiev. Väčšinu z nich nevnímame a neuvedomujeme si ich. Kreatívne písanie nám môže pomôcť viac sa zastaviť, vnímať ich a uvedomiť si viac o sebe.
Tieto drobné uvedomenia nás môžu priviesť k malým, ale zásadným zmenám v živote. Kreatívne písanie tak môže byť obohacujúcou cestou, na ktorej vnútorne rastieme.

Prečo kreatívne písať po strate blízkeho?
1. Smútok, ktorý dostáva podobu a tvar, je menej ťaživý.
Náš Život sa po strate blízkeho človeka často obráti naruby. Nič nefunguje tak ako kedysi. Vnútri nás býva chaos, v ktorom sa ťažko orientujeme. Keď však svoje prežívanie pomenujeme, zvyčajne je menej zahlcujúce a aspoň na chvíľu sa nám uľaví. Akoby sme kúsok ťažoby preniesli na papier. Písanie nám môže pomôcť lepšie si oddýchnuť, znovu plnšie vnímať seba aj svet okolo nás.

2. Písaním dávame tvar tomu, čo vo vzťahu žije ďalej
Láska po strate blízkej osoby nezomiera. Písanie môže dať konkrétnu podobu tomu, čo v nás zostáva živé – môžeme napísať pár slov, ktoré chceme milovanému človeku práve povedať, prihovoriť sa mu, poďakovať, posťažovať sa alebo vysloviť niečo, na čo počas života nebol čas či odvaha. Niekedy práve slová pomáhajú zostať v spojení s tým, čo bolo pre nás vzácne.

3. Objavujeme láskavosť k sebe
Po strate blízkeho človeka nie zriedka bývame na seba  prísni. Môžeme mať pocit, že by sme už mali fungovať lepšie, zvládať viac alebo smútiť „správne“. Keď píšeme úprimne o tom, čo prežívame, postupne si dovolíme viac vnímať vlastnú zraniteľnosť. Slová nám môžu pomôcť byť k sebe o trochu trpezlivejší a láskavejší. Niekedy prvýkrát pomenúvame aj to, že to máme naozaj ťažké.

Ako po strate blízkeho začať písať?
Darujte si chvíľu času pre seba. Stíšte sa a píšte o tom, čo vám práve chodí hlavou. Buďte k sebe pravdiví, úprimní a láskaví. Necenzurujte svoje myšlienky. Dĺžka ani forma textu nie je to najpodstatnejšie. Môže to byť jedna veta, odstavec, báseň či tri strany textu. Alebo možno nedokončená veta.