Ak žiak stratil rodiča, pomoc potrebujú aj jeho spolužiaci

Ak žiak v triede stratil rodiča či súrodenca, významne to ovplyvní aj jeho spolužiakov. Ak sme v detstve zažili situáciu, že nášmu kamarátovi zomrel niekto blízky, pamätáme si to doteraz. Dnes už takmer neexistujú viacgeneračné rodiny, malé deti sa teda so smrťou bežne nestretávajú a nemajú sa ani od koho učiť, ako smútiť.

Je skôr bežné deti od smrti a smútenia oddeľovať a “chrániť”. Ak teda žiak stratí blízkeho, jeho spolužiaci väčšinou nevedia, ako reagovať a ako mu pomôcť, pretože nie sú na to pripravení. 

• Deti sa obávajú, že môžu spolužiaka zraniť, sú teda radšej ticho. Smútiace dieťa sa cíti izolované, vyčlenené z kolektívu.
• Spolužiaci sa môžu začať báť, že aj im môže zomrieť mama či otec, takže sa smútiacemu spolužiakovi vyhýbajú.
• Niektoré deti môžu stratu ich spolužiaka necitlivo komentovať - napríklad “Tvoj ocko zomrel, takže už s nami nepôjdeš na výlet, však?” Môžu sa opakovane sa pýtať, čo sa stalo a podobné poznámky a necitlivé komentáre smútiace dieťa zraňujú.

• Informujte deti v triede o tom, čo sa stalo. Povedzte to jednoducho, nehovorte podrobnosti.
• Dajte deťom priestor, aby sa mohli opýtať, ak budú chcieť vedieť viac.

Viac sa dozviete v článku:  https://www.plamienok.sk/blog/moj-ziak-pride-po-strate-rodica-prvy-raz-do-skoly.
 

Keďže deti trávia v škole veľa času, pred učiteľom stojí veľká výzva pomôcť nielen smútiacemu dieťaťu, ale aj jeho spolužiakom. V istom zmysle sú pre nich sprievodcami v smútení a vedú ich cez tento proces. 

Ponúkame vám dve edukatívne aktivity, ktoré Vám v tom môžu pomôcť a je len na Vás ako na učiteľovi, aby ste pre ne zvolili vhodný čas. Môžete sa tiež rozhodnúť, či využijete práve tieto návrhy, alebo ich upravíte a prispôsobíte aktuálnemu dianiu v triede. Tieto aktivity umožňujú deťom pochopiť a prijať, že aj straty patria do nášho života. 

Táto aktivita je o kolobehu života - o narodení, rozvoji, o pomoci druhým, o starnutí a zániku. 
Príbeh semienka: Keď je vonku teplejšie, nie je už viac zima, v pôde je dosť vody, semienko môžeme zasiať. Časom z neho vyrastie rastlinka. Postupne rastie, rozkvitne, má kvety, na ktoré sadajú včely. Potom z nich vzniknú plody, ktoré môžeme jesť my ľudia, ale aj vtáci a zvieratá. Keď prichádza jeseň, plody opadajú a z nich vypadnú na zem nové semienka. Rastlinka postupne vädne, mení sa jej farba. Mení sa aj farba listov, ktoré opadávajú, uschnú a rozpadnú sa. Pomôžu tak zemi, aby v nej semienka mohli znovu vyrásť na ďalší rok. Tento príbeh sa v mnohom podobá aj životu ľudí. Tiež sa rodíme, rastieme, učíme sa, pomáhame iným aj sebe, potom začneme starnúť, prichádzajú choroby až zomrieme.

Povedzte deťom tento príbeh a zoberte celú triedu von na prechádzku. Skúste hľadať semienka, kvietky, rastlinky. Môžete si odniesť tie, ktoré odpadli alebo si urobte fotky, nemusíte rastlinky trhať. Potom sa v triede deti rozdelia do menších skupín a vytvoria projekt - kolobeh života ich semienka a budú sa o ňom rozprávať. Pri tejto aktivite deti môžu, alebo nemusia hovoriť o tom, čo v živote zažili a stratili.

Porozprávajte sa s deťmi o stratách. Čo všetko stratili? Hračku, zvieratko, možno topánky. Možno niektorí aj babku, dedka. Nechajte ich porozprávať, čo stalo, ak chcú. Môžu nakresliť to, čo stratili, môžu obrázok ukázať deťom v triede. Skúste  deťom povedať, ako sa pri strate cítime. Môžete použiť kreslené emotikony či masky alebo maňušky. Ukážte im na nich emócie - toto je smútok, hnev, radosť, zvedavosť... Deti si môžu si napríklad nalepiť emotikon k obrázku, ktorý znázorňuje ich stratu. Pracujte s týmito motívmi, môžete si urobiť napríklad výstavu týchto obrázkov.

Obidve tieto aktivity sú náučné. Nehovoria priamo o smrti, ale deti spolu môžu zdieľať zážitky a pocity spojené so stratou, ktoré sa týkajú každého z nás.

Ak vidíte a cítite, že deti v triede potrebujú viac pomoci, obráťte sa na odborníkov, ktorí vám pomôžu.