Vitajte na stránkach PLAMIENOK n.o.
Viac života, menej bolesti
Čo si deti myslia o štedrosti a vďačnosti v živote.

Čo si deti myslia o štedrosti a vďačnosti v živote.

Čo si deti myslia o štedrosti a vďačnosti v živote.
Lucku, Sašku, Tomáša a Jakuba, deti vo veku od 6 do 13 rokov, sme stretli na letnom terapeutickom tábore "Čarovná záhrada" pre deti a mladých po strate blízkeho. Jeden deň sme si spolu sadli na zem a diskutovali sme. Čo to znamená, byť štedrý či byť vďačný? Za čo si v živote vďačný Ty? Započúvajte sa do rozhovoru a nechajte sa inšpirovať. 
Rozhovor vedie Mgr. Art. Lucia Kralovičová a MUDr. Mária Jasenková, riaditeľka PLAMIENOK n.o.

PREPIS NAHRÁVKY
LUCIA: Pamätáte si ako sme sa rozprávali o včielke a o kvetoch? Ako včela dáva niečo tým kvetinkám, tým, že ich opeľuje, aj tá kvetinka niečo odovzdáva a v prírode to aj tak funguje – niekto niečo dá a niekto niečo prijme. A tak je to aj s nami s ľuďmi, že dávame, sme štedrí, ale aj veci prijímame a sme za ne čo? Sme vďační. A my sa pýtame rôznych ľudí, učiteľov, doktorov... Pýtame, sa, čo si myslia, čo je to štedrosť. A čo si vy myslíte? Čo to znamená byť štedrý?
Saška, čo si myslíš ty? Čo je to štedrosť?
SAŠKA: Keď mám niečoho veľa aj málo, dokážem sa podeliť. A aj keď mám málo, podelím sa s veľa ľuďmi. To je podľa mňa štedrosť.
LUCIA:  A ako je to vtedy, keď ste dve kamarátky a máte len jeden cukrík?
SAŠKA: Tak ho nezje nikto alebo sa s ním podelíme.
LUCIA:  Ako spoznáš na človeku, že je štedrý? Vieš to rozpoznať?
SAŠKA: Ja to viem rozpoznať podľa toho, že sa dokáže s niekým podeliť, že je dobrý kamarát, že sa dokáže podeliť aj keď má toho strašne málo.
LUCIA:  Tomino, čo je štedrosť podľa teba?
TOMI: Ja si myslím, že, že ....  to isté, čo Saška. Že sa dokáže človek podeliť, že je dobrý na každého. Jednoducho, že je dobrý, pomôže kamarátovi, dá mu loptu. Keď potrebuje, povie, že sa môže s ním hrať aj keď nechce a že vydrží kamarátstvo, aj keď sa mu niekedy nechce kamarátiť.
LUCIA:  Luci, podľa teba je čo štedrosť?
LUCI: Podľa mňa je štedrosť, keď je niekto smutný a štedrý je vtedy ten druhý, keď sa podelí o úsmev, keď ho rozosmeje a štedrosť je ešte to, keď napríklad mám kamarátku, ktorá má tajné veci, ktoré musí niekomu povedať, tak to je tiež štedrosť.
LUCIA:  Na čo je to dobré, aby bol niekto štedrý?
JAKUB: Aby sme niekomu pomohli a aby sme mali radosť zo života.
LUCIA:  Podľa teba Saši?
SAŠKA: Podľa mňa je štedrosť dôležitá preto, aby sme si pomáhali a aby bol tento život dobrý a pestrý.
LUCI:  Podľa mňa je štedrosť dôležitá, aby sme tu mali smiech a aby sme neboli takí smutní, a aby sme sa mali radi.
LUCIA:  Podľa teba Žiži?
JAKUB: No tak na to, aby sme mali radosť zo života, aby sme sa mali radi  a aby sme si pomáhali.
LUCIA:  Keď chcete byť vy štedrí, čo robíte? Skúste uviesť nejaký príklad.
JAKUB: Keď som ja štedrý, tak sa rozdelím ako napríklad dnes s čipsami.
LUCIA:  Ty Saška?
SAŠKA: Ja keď som štedrá a mám niečoho veľa, ako dnes, tak som napr. kamarátkam kúpila čokoládu, s ktorou som sa podelila.
LUCI:  Ja som štedrá, keď dávam niekomu úsmev, keď niekoho rozosmievam a mňa to veľmi teší.
TOMI: Ja som štedrý vtedy, keď sa napríklad podelím, keď sa usmejem na niekoho a poviem mu milé slovo, alebo také...
LUCIA:  Kto je najštedrejšia osoba, ktorú ste v živote stretli a prečo?
Saška: Moja mamina, lebo vždy mi operie, navarí, umyje a proste takto.
LUCI:  Okrem maminy, moja naj kamarátka Laura, lebo vždy keď som smutná, tak ma rozosmeje a vždy mi niečo dá. Napríklad na meniny si dávame darčeky.
JAKUB: Podľa mňa okrem maminy a ocka je aj moja rodina aj kamaráti, lebo vždy mi pomôžu a podľa mňa bol Ježiš najštedrejší.
TOMI: Okrem maminy je najdôležitejšia sestra, lebo keď neviete, pomôže vám s úlohami, vysvetlí vám učivo, niekedy vás aj pochopí, porozpráva sa s vami a také.
LUCIA:  Čo je to byť vďačný?
JAKUB: Keď poďakujem alebo keď mi niekto dačo dá a som za to rád.
SAŠKA: Podľa mňa je vďačnosť to, že napríklad minulý týždeň mi kamarátka požičiavala farbičky, ceruzky, lebo som si zabudla peračník a ja som jej to potom vrátila. Keď si ona zabudla peračník, tak som jej vracala farbičky aj ja.
LUCI: Napríklad mamine vďaka, že mám strechu nad hlavou a že máme jedlo, že máme kde spať. A ja som najviac vďačná Plamienku a mamine lebo sa o mňa stará, a majú ma všetci ľudia radi.
TOMI: Ja som vďačný mamine za to, že mi operie, dá mi večeru, obed, jedlo, navarí mi, a také. A ešte som vďačný sestre, že aj tá mi niekedy pomáha a kamarátovi, keď mi niečo dá, požičia, je pravý kamarát a to je všetko.
LUCIA:  Ako to vyzerá, keď sme vďační? Ako to ten človek vie, že sme mu za niečo vďační? Čo vtedy robíte?
TOMI: Sme šťastní za to, že nám niečo dal a je nám dobre. A to je všetko.
SAŠKA: Prejavíme mu to tak, že keď nám on niečo dá, vrátime mu to. Kamarátime sa s ním, keď sa on s nami kamaráti, máme ho radi ako má on nás rád a správame sa ku nemu tak, ako sa správa on ku nám.
JAKUB: Ja sa odvďačím tak, že toho človeka objímem a poviem ďakujem.
LUCI:  Ja sa odvďačím úsmevom, objatím, radosťou a tým, že mám všetkých rada.
LUCIA:  Prečo je dôležité sa odvďačiť? Ak to je dôležité, prečo?
JAKUB: Lebo keby nám niekto niečo dal a my by sme... že napríklad by nám dal cukrík a my by sme len tak odišli alebo by nejaký kamarát kráčal s cukríkmi a ja by som prišiel za ním, či mi dá cukrík a on že áno, a ja by som si ho zobral a išiel späť, tak to by bolo zlé.
LUCI:  Vďaka je dôležitá na to, aby sme naznačili, že máme radi ľudí, veci a zvieratá. A ešte aj preto, aby sme videli na druhých ľuďoch, že nás majú radi.
SAŠKA: Podľa mňa je vďaka dôležitá preto, aby sme sa mali radi, aby sme sa skamarátili a aby sme neboli nikdy pohádaní, a aby sme sa stále spolu hrali.
JAKUB: No podľa mňa je vďaka dôležitá preto, lebo keby nejaký kamarát kráčal s cukríkmi a ja by som sa ho išiel spýtať, či môžem jeden cukrík a on že jasné, a ja by som si ho zobral a odišiel, tak potom by si mohol myslieť, že som zlý a že sa sním nechcem kamarátiť. Pritom by som sa sním chcel kamarátiť a aj preto, aby cítil, že mu za to ďakujeme, a že sme mu vďační.
TOMI: Podľa mňa na to, aby sme toho druhého potešili, aby bol rád, že sme mu vďační. A to je všetko.
LUCIA:  Povedzte mi nejaký konkrétny príklad, za čo ste boli vďační alebo aj ste?
SAŠKA: Som vďačná mamine za to, že mi perie, varí, že môžem chodiť do školy aj moja sestra, že občas ideme do kina alebo na pizzu. Za to som vďačná mamine.
TOMI: Ja som vďačný za to, že mi veľa ľudí pomáha, dáva mi pomocnú ruku, dávajú mi všelijaké cukríky a všeličo mi dávajú.
LUCI:  Ja som vďačná za to mamine, že ma má rada a že mám super maminu. A ešte ďakujem mojej najlepšej kamarátke, že vždy keď som smutná, objíme ma, zoberie ma k sebe a zabáva ma.
JAKUB: Ja som vďačný mamine s ockom, že mi dali život a za všetko čo pre mňa robia. A ešte som vďačný Plamienku, že ma sem zobral.
LUCIA: Veľmi pekne ďakujeme!
MJ: A my sme deti vďační, že tu ste, že nám veríte a že sa od vás môžeme učiť.
Podcast neziskovej organizácie PLAMIENOK n.o.
9.10.2018 Rozhovory pre všetkých.
O živote a smrti, o radosti a smútku.
Z vďaky deťom a rodinám v Plamienku.

Každý mesiac na www.plamienok.sk