MÔJ SUSED TOTORO

Možno mi  dáte za pravdu, že aj my dospelí si spolu s  deťmi dokážeme oddýchnuť pri peknej animovanej rozprávke. Obľubujem najmä také, ktoré nás povzbudia svojou pokojnou, láskyplnou atmosférou, krásou obrazu a hudby a neplánovaným hravým detským dobrodružstvom.  A  ak zážitok z rozprávky dokáže pohladiť detské srdce, povzbudiť ho a pomôcť mu prekonávať náročné chvíle v  živote, neľutujme čas, ktorý sme spolu s deťmi strávili pred obrazovkou. 

Rada by som preto upozornila na už staršiu, ale nádhernú japonskú animovanú rozprávku „Môj sused Totoro“ (1988) z  dielne svetoznámeho japonského animátora Hayao Miyazakiho. Je to rozprávka pre všetky deti, a určite aj pre nás, dospelých. Môže byť veľmi nápomocná najmä pre menšie deti, ktorých rodič je dlhodobo chorý a musí liečbu absolvovať v nemocnici.   

Dve sestry, predškoláčka Mei a jej staršia sestra Sacuki sa presťahujú so svojím otcom do staršieho domu na dedine. Vedie k nemu krásna cestička do kopca s kupolou zelených vetiev stromov. Okolo bývajú noví susedia, ktorí obrábajú ryžové polia. Otec Mei a Sacuki pracuje ako archeológ na univerzite. Občas musí chodiť do Tokia, inak pracuje z  domu a stará sa o dievčatá spolu s babkou z dediny, ktorú poprosil o pomoc. Je pokojný, láskyplný, Mei aj Sacuki ponúka podporu a slobodu doma aj v  prírode. Jeho manželka, mamina Mei a Sacuki, je v nemocnici. V rozprávke, podobne ako často aj v živote malých detí, sa nerozoberajú detaily. Deti ale vedia, že mama je chorá, musí byť v nemocnici a čakajú, kedy sa vráti domov. Ako všetky deti, nemôžu čakať nečinne. Objavujú spolu nielen samotný dom, v ktorom bývajú malí prachoví domoví susedia, ale aj prekrásnu prírodu okolia – rieku, kde leží spadnutá stará fľaša, ryžové polia, mohutný a tajuplný gáfrovník.  

Práve pod ním sa ukrýva miesto, odkiaľ vedie cestička k lúke plnej motýľov, kde býva Totoro. Je to veľký duch lesa. Pomáha deťom práve vtedy, keď to potrebujú. Vchod v  gáfrovníku objaví malá Mei. Zo zvedavosti vojde dnu, uteká, náhle sa pošmykne a čoskoro sa ocitne na mäkkom bruchu obrovského Totora. Nebojí sa jeho veľkých úst, vycíti, že mu môže dôverovať, či dokonca si na ňom oddýchnuť. Totoro nerozpráva, nepoučuje, nehovorí deťom, čo majú robiť. Objaví sa vtedy, keď ho potrebujú, alebo keď on sám chce. Jedného dňa obe dievčatá v  noci v daždi čakajú na zastávke autobusu na otca, ktorý sa vracia z práce. Zrazu sa vedľa nich objaví Totoro. Aby na neho nepršalo, darujú mu otcov dáždnik a on im za odmenu daruje semienka zo svojho stromu. Tie zasadia pred domom. Raz v  noci uvidia tancujúceho Totora a jeho kamarátov okolo malých vyrastajúcich gáfrovníkov. Ráno už  nevieme, či to bol sen alebo realita, ale vidíme, že maličké lístky gáfrovníka sa nad zemou prebúdzajú k  životu.   

Rozprávka ponúka deťom aj dospelým silný emočný (terapeutický) zážitok. Život detí, ktorých rodič je vážne (nevyliečiteľne) chorý nebýva jednoduchý. Musia zvládnuť viac neistoty ako ich rovesníci, pretože zdravotný stav rodiča sa môže meniť a z nemocnice sa nie vždy vráti domov podľa „plánu“. Ani Mea a Sacuki nevedia, kedy príde mama domov. A tak dieťa vníma, že nie je samé, komu sa to deje. Deti, ktorých rodič je dlhodobo nevyliečiteľne chorý, často psychicky dozrievajú rýchlejšie. Rovnako ako ich vrstovníci sa potrebujú hrať, objavovať svet, učiť a zabávať sa. Potrebujú stabilný režim, láskyplnú podporu dospelých, dostatok pohybu v prírode, priestor a slobodu v hre. Potrebujú v základoch rozumieť, čo sa deje, prečo ich mamina či tatino musia byť v nemocnici. Potrebujú napriek tomu mať možnosť objavovať krásu života. Potrebujú niekedy aj magické bytosti, ktoré ich sprevádzajú a pomáhajú im.

V rozprávke môžu deti prežiť príbeh, ktorého emocionálna línia je láskavá, upokojujúca a povzbudzujúca a môžu sa stať na chvíľu jeho súčasťou. Môžu si ho púšťať toľkokrát, koľko potrebujú a sami si tak čiastočne regulovať svoje vnútorné prežívanie. Tajuplné bytosti sú prirodzenou súčasťou magického myslenia mnohých predškolákov. Rozprávka im môže pomôcť nájsť si svojho vlastného „Totora“, ktorý im ponúkne podporu, pomoc, priateľstvo a blízkosť práve vtedy, keď to potrebujú.
Doprajme im ho.

Mária Jasenková

Plamienok ponúka rodičom a blízkym príbuzným detí, ktorých rodič je vážne, nevyliečiteľne chorý, bezplatné konzultácie s psychológom.

Darujte nám prosím aj tento rok 2 percentá z daní, by vážne, nevyliečitelne choré deti mohli byť doma so svojími blízkymi čo najdhlšie a mali sa čo najlepšie. ĎAKUJEME.