Kúpte si knihu

Psychologická pomoc a poradenstvo smútiacim deťom a ich rodinám

Oliver po strate ocina

POMÁHAME SPOLU, ABY ŽIVOT NEVYLIEČITEĽNE CHORÝCH A SMÚTIACICH DETÍ BOL RADOSTNEJŠÍ

Smútiace deti, ktoré stratili najbližšieho, chcú opäť objaviť farby života.


Rodinám, deťom a adolescentom, ktorí prežívajú ťažké obdobie po strate svojho blízkeho, ponúkame psychologickú pomoc a poradenstvo formou individuálnych a skupinových stretnutí. Organizujeme víkendové stretnutia smútiacich rodín a tábory pre deti po strate blízkej osoby.


V Poradenskom centre privítame deti a rodiny z celého Slovenska.V prípade ťažkostí s cestovaním a ubytovaním sa pokúsime spoločne nájsť vhodné riešenie.


+ Individuálne a rodinné konzultácie a poradenstvo

+ Skupinové stretnutia pre deti, adolescentov a dospelých

+ Víkendové stretnutia smútiacich rodín

+ Terapeutické letné tábory pre deti a adolescentov


Komu je naša pomoc určená:

•Rodinám, ktoré stratili svojho blízkeho za akýchkoľvek okolností (napr. choroba, náhle úmrtie: samovražda, nehoda a pod.):

  • •Deťom a adolescentom po strate rodiča, súrodenca, starého rodiča

  • •Rodičom po strate dieťaťa



Kedy dieťa potrebuje pomoc:

Ak v minulosti stratilo blízku osobu a:
•má dlhodobé zdravotné problémy ako bolesti hlavy, brucha, znížená chuť do jedla a strata hmotnosti alebo naopak prejedanie sa a priberanie, poruchy spánku (nočné mory, strach pred zaspávaním a počas noci, pomočovanie a pod.)
•sú výrazné zmeny v správaní ako agresivita, nepokoj, podráždenosť, utiahnutosť, plačlivosť, prudké zmeny nálad a pod.
•zmena prospechu alebo správania v škole
•rizikové správanie u adolescentov ako alkohol, drogy, rýchla jazda, promiskuita


  • Kto v Poradenskom centre pracuje:

  • •Psychológ, psychoterapeut a iní odborníci neziskovej organizácie PLAMIENOK,

    •Dobrovoľníci, absolventi vzdelávacieho programu Pomoc deťom a rodinám po strate blízkeho


  • Odborný riaditeľ centra: Iván Gómez García, psychológ a psychoterapeut


+ Slová detí a rodičov

„Nechcel som sem ísť, lebo som si myslel, že to bude iné v tom, že to bude len o tatovi. Ale zistil som, že je to o nás.“ (chlapec, 10 rokov)


Individuálne stretnutia

„Cestu osudom si nikto nevyberie.. Sú veci, ktoré neovplyvníme, jednoducho sa stanú a je na nás, ako sa s nimi vysporiadame. S nami sa osud zahral a zobral nám to najcennejšie čo sme mali " dieťa". V ten moment sa nám zrútil svet, zrazu naše životy nemali žiaden smer a možno aj z istej obavy, kam nás ďalší život zavedie, sme sa rozhodli vyhľadať niekoho, kto by upokojil našu boľavú dušu. Skôr ako sme oslovili Plamienok, skúsili sme nám vzdialenostne dostupnejšie možnosti. To, čo sme od toho očakávali sa nedostavilo a rozhodli sme sa osloviť niekoho, kto je pre tieto životné situácie najpovolanejší a tým sa naša ďalšia životná cesta spojila na dlhý čas s Plamienkom.

Naše prvé sedenia boli plné emócií, sĺz, obviňovania samých seba, beznádeje a spomienok. Tieto spomienky sme spoločne zdieľali, veselé no i tie smutné a na chvíľu sme cítili akoby bol náš synček opäť pri nás. Presne tak to cítim aj teraz. Za každým sme odchádzali o niečo vyrovnanejší a tešili sa na ďalšie stretnutie. Postupom času, deň za dňom malými krôčikmi, mesiac po mesiaci, rok po roku....

Áno, taký čas ubehol, aby sme sa dostali tam kde sme teraz. Minulosť nezmeníme a na ďalšej našej budúcnosti pracujeme.

Áno, zmenilo nás to. A to aj v ponímaní smrti samotnej. Nevieme, aký čas máme ešte pred sebou, ale tento čas prežívame omnoho intenzívnejšie, sme silnejší, neriešime malichernosti, staviame na iných hodnotách, čo najviac spolu jeden pre druhého. Nie vždy idú veci tak ako by sme chceli, ak spadneme, postavíme sa a skúsime to inak.

Nie je všetkým dňom koniec ak ste si niečím podobným prešli. Je to iba na nás ako sa k tomu postavíme, akú cestu si vyberieme. Nebude ľahká a bude dlhá, ale ak máme okolo seba ľudí, ktorí nám môžu pomôcť, prijmime ju, požiadajme o ňu. Nie je to prejav slabosti, ba naopak, sily, ktorú ešte v sebe máme.

Nevieme o ničom čo by nám prekážalo počas našich stretnutí, ba naopak, púšťali sme sa do vecí ,ktoré sme robievali iba s naším drobcom ako napríklad modelovanie z hliny, hrali sa rôzne hry, ba dokonca aj kreslili. Pri týchto činnostiach sme si potichu zaspomínali aké to bolo, keď bol ešte plný života....Cestu osudom si nikto nevyberie.. Sú veci, ktoré neovplyvníme, jednoducho sa stanú a je na nás, ako sa s nimi vysporiadame. S nami sa osud zahral a zobral nám to najcennejšie čo sme mali " dieťa". V ten moment sa nám zrútil svet, zrazu naše životy nemali žiaden smer a možno aj z istej obavy, kam nás ďalší život zavedie, sme sa rozhodli vyhľadať niekoho, kto by upokojil našu boľavú dušu. Skôr ako sme oslovili Plamienok, skúsili sme nám vzdialenostne dostupnejšie možnosti. To, čo sme od toho očakávali sa nedostavilo a rozhodli sme sa osloviť niekoho, kto je pre tieto životné situácie najpovolanejší a tým sa naša ďalšia životná cesta spojila na dlhý čas s Plamienkom." (rodina z Poradenského centra)


Na otázku, ako vnímate našu pomoc v Poradenskom centre, sme dostali od pána M., ktorý centrum navštevuje po strate dcérky, túto odpoveď:


„Milan Lasica napísal odpoveď za mňa, včera som ju počul a chodí mi stále po rozume táto pieseň:


Za dedinou štyri vŕby stoja, jedna z nich je určite tá moja, ta ja chodím, keď sa zvečerí.


Za dedinou, rastú štyri vŕby, vždy ta zájdem, keď ma jazyk svrbí, iba jednej z nich sa zdôverím.


Tá to nikdy nevyzradí, čo na srdci mám, iba ona asi tuší, čo sa deje v mojej duši, keď sem chodievam.


Ak máš aj ty pochybností hŕbu, tak si nájdi mlčanlivú vŕbu, tak si nájdi stromček bútľavý.


Za dedinou štyri vŕby kvitnú, čo si počnem, ak tú moju vytnú, kde sa mojej duši uľaví."


Skupinové stretnutia rodičov

„Pre mňa bol významný moment, keď som na človeku, ktorý aj keď niečo také strašné zažil, videla jeho úsmev. Ten zážitok momentu, keď človek vidí a verí, že raz to bude lepšie, dal nádej aj iným. To, keď človek vidí, že ostatní žijú ďalej a vedia sa tešiť. Nemyslím tie klišé slová, ale silu daného zážitku. Bolesť nezmizne, ale prijmeš ju. Chvíle, keď sila postaviť sa je väčšia a väčšia.“
(rodina z Poradenského centra)


Víkendové stretnutia smútiacich rodín

„Pri príchode na toto úžasné víkendové stretnutie sme všetci mali spoločné iba jedno, a to bolesť. Či smútok. No dnes po dvoch, či troch dňoch je to inak. Máme toho oveľa viac spoločného. Sú to zážitky, radosti, smiech (ktorý lieči), tanec a vôbec veľa pekných spomienok, tiež jeden druhého vedieť pochopiť a trošku povzbudiť, ale hlavne pocit, že na to všetko nemusíme byť samotní a o to asi ide. Môžeme iba poďakovať a byť vďační všetkým vám skvelým ľuďom Plamienka za to, že ste tu pre nás, za to, že patríte do našich životov. Ďakujeme.“
(rodina v starostlivosti Poradenského centra)


„Ďakujeme za pozvanie, v prvom rade oceňujem nápad usporiadať takéto stretnutia... Napriek počiatočnému strachu som sa cítila ako medzi "svojimi", vlastne ešte viac, pretože som bytostne vnímala to, čo máme všetci spoločné.. a teda aj porozumenie a prežitie, čo vo vlastnom okruhu známych a priateľov postrádam. Podstatný je pocit uvoľnenia a schopnosť bez zábran hovoriť o tom, čo potrebujem, s vedomím, že ten, čo počúva, vie, o čom hovorím.“
(rodina v starostlivosti Poradenského centra)


„Ďakujeme! Cesta späť, ktorá nás ale posúva ďalej žiť!“
(rodina v starostlivosti Poradenského centra)


Letný terapeutický tábor

„V tábore som bola prvýkrát. Zo začiatku som nechcela ísť. Ale keď už som tam prišla, bola som veľmi rada. Tábor mi dal veľa nových priateľstiev a zážitky, na ktoré nezabudnem. Od konca tábora už len počítam dni, kedy bude ďalší a strašne sa teším.“
(dievča, 13 rokov)


+ Slová odborníkov

Ako nás môžete kontaktovať ?


•Telefonicky na čísle: 02/207 50 977
•E-mailom na adrese: poradenskecentrum@plamienok.sk
Ak Vám odpoveď nepríde do 48 hod, kontaktujte nás prosím telefonicky.
(Niekedy kontrolný systém premiestňuje maily do spamu.)
•Alebo: Napíšte nám online

© 2000 – 2017 PLAMIENOK n.o., všetky práva vyhradené Design LISBON, s.r.o. • Webmaster PRO, s.r.o.

Spracovanie údajovMapa stránokKontakt