Keď krátky príbeh zanechá hlbokú stopu

Keď krátky príbeh zanechá hlbokú stopu Keď krátky príbeh zanechá hlbokú stopu

Som lekárka Danka z Plamienka. Kedysi som pracovala v nemocnici, dnes chodím za deťmi domov. Za takými, ktoré to v živote nemajú ľahké. Nevyliečiteľná choroba im berie veľa možností a času. Ich životný príbeh bude krátky, ale vďaka Plamienku môžu byť doma medzi svojimi.

Sedím doma pri Karolínkinej posteli, Kajka sa usmieva. V ruke drží prasiatko, svoju malú radosť z nedávneho výletu do Budapešti. Rozprávame sa, že jej prasiatko sa podobá na malého Wilbura z rozprávky, ktorú som nedávno čítala. Pavúčica Šarlota zachraňuje Wilbura pavučinkami, do ktorých je votkané jeho meno a slová o jeho výnimočnosti.

Kajku začiatok príbehu zaujal. Chce, aby som rozprávala ďalej. Blíži sa čas, keď Šarlotka musí odísť, a prasiatko Wilbur zosmutnie. Lúči sa s ňou a zachraňuje jej potomstvo. Malým zachráneným pavúčikom, ktorí mu zostanú na blízku, rozpráva príbehy o láskavosti a odvahe ich mamy. Na konci príbehu ma Kajka obdarí úsmevom. Do rozprávky o Šarlotkinej pavučinke bol votkaný aj jej príbeh, našla v ňom aj kúsok seba. Aj ona sa lúči s týmto svetom a zanecháva nám príbeh o odvahe a láske k životu. Z Kajky vyžaruje svetlo, ktoré osvetľuje kvapky na pavučine,  lesknú sa ako drobné korálky.

V Plamienku sprevádzame nevyliečiteľne choré deti príbehmi. Pomáhajú im, aj nám, pochopiť tento svet, ktorý mnohokrát nemá jasné ani ľahké pravidlá. Dávajú im možnosť nájsť v nich seba, kúsok svojho príbehu a zároveň odovzdať iným svoj vlastný.

My, dospelí často delíme príbehy na veselé a smutné. Ale môžeme ich vnímať aj inak. Ako sa dotýkajú nášho srdca a čo nám hovoria? Niektoré nás nechávajú ľahostajnými, iné k nám prehovárajú. Kajkin príbeh ma oslovil, jej svetlo cítim vo svojej duši. Kajkina choroba sa nedala vyliečiť ani zastaviť. Chodievali sme k nej pravidelne na návštevu a po vyšetrení a zmene liečby sme často spolu čítali a tvorili príbehy. O nej aj o nás. Písali sme dejiny, ktoré sa nikdy nestratia. „Ďakujem, že si o mne napísala!,“ počujem ju hovoriť. „Je mi cťou, milá Karolínka!“  

Od roku 2002 Plamienok bezplatne pomohol žiť doma 250 nevyliečiteľne chorým deťom. Pomáhame, aby ich život bol radostnejší. Najmä vďaka Vašim 2% môžu žiť svoje príbehy naplno doma. Darujte Plamienku 2 percentá z vašich daní. Ďakujeme.